Zotrvali Čad vo svojej komfortnej zóne? (recenzia)

Zdieľať

Úspešné kapely bývajú často takmer rovnakou mierou nenávidené ako milované. Na Slovensku by sme takéto kapely možno spočítali na prstoch jednej ruky. Neviem. Až do takej hĺbky som sa nad tým nezamýšľal. Isté je však, že medzi ne s určitosťou môžeme zaradiť metalovú legendu zo Svätého Jura, karpatských bastardov, kapelu ČAD. Vlani sa opäť v štúdiu pooháňali budzogáňmi a namlátili nimi z toho, čo sa im urodilo v hlavách, ďalší štúdiový album Zabi ma.

Na novinke Čadu, samozrejme, nájdeme typické čadovské piesne ako Žerem hnev, Karpatské Bratstvo, Pancierová päsť či pogové peklo v podobe piesne Boj. Všetky skladby sú postavené na valivých bicích a hutných tvrdých riffoch. No v mnohých z nich sa nachádzajú aj prvky, na ktoré u tejto kapely nie som až tak zvyknutý.

Príjemne sa rozlievajúca melodická gitara v Sám proti celému svetu nebola až takým prekvapením, no harmonické chóry v záverečných refrénoch piesne Mŕtvi okolo mňa mi vyrazili dych. Priznám sa, že nad skladbou Strážcovia ohňa som spočiatku kvôli úvodnému riffu ako z hudobnej knižnice IneKafe ohŕňal nosom. Ale keď Pišta otvoril ústa a zašpinil ju svojím spevom, rýchlo som si na ňu zvykol a napokon sa stala jednou z mojich obľúbených. Neobvykle pozitívna harmónia v kombinácii s vydareným textom dodávajú celej skladbe nezameniteľnú atmosféru.

Keď sme pri textoch, tých ma na albume zaujalo hneď niekoľko, napríklad recesistická hymna všetkých zarytých metalistov Metalosaurus. Keď sú členovia kapely schopní napísať metalový refrén o štyroch akordoch a jednom slove (snáď som počítal dobre), ktorý sa človeku zaryje pod kožu ako špina pod nechty, sú to prosto hviezdy. A naproti tejto mentálnej oddychovke stoja texty ako Ľudia smrdia, ktorá bude určite žať podobne úspechy ako Frustrovaný, dojebaný a nasratý  či Zabi ma, pri ktorej má človek zimomriavky.

Bodkou a pravdepodobne aj zlatým klincom celej dosky je pieseň Zbojnícke Móresy. Skladbu odštartoval(o) Tornád(o) raziac cestu folklórnym melodickým témam ukrytým v gitarách. Napriek tomu, že Pišta a Boris majú diametrálne odlišné hlasy aj techniky spevu, v tejto sklade sa skvele stretli na polceste. Asi bolo všetkým jasné, že takáto spolupráca Čad a Catastrofy je nevyhnutná. Otázkou bolo iba kedy a u ktorej kapely. Dočkali sme sa a vyšlo to na výbornú.

Bol som na niekoľkých koncertoch kapely Čad a vždy ma fascinovalo, ako dokáže Pišta odspievať aj tie najtemnejšie texty svojím povestným zúfalým krikom s neustávajúcim úsmevom na tvári. A cítiť to aj z tejto nahrávky Čadu. Je to taký čarovný element, ktorý ich v mojich očiach odlišuje od podobných kapiel.

Napriek tomu, že album Bastard ostáva u mňa jednotkou v ich tvorbe, Zabi ma je opäť veľmi zaujímavým krokom vpred. Vo väčšine z jedenástich skladieb akoby Čad vystúpili zo svojej komfortnej zóny a skúsili si trochu zaexperimentovať. Napriek tomu, že niekde to vyšlo lepšie než inde, Čad sebou nastavenú latku opäť nepodliezli.

HODNOTENIE

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←