Vyzrel materiál Sarcas za skoro dve dekády ako víno? (recenzia)

Zdieľať

Prednedávnom sme vám priniesli rozhovor so slovensko-americkou formáciou SARCAS, ktorá v decembri 2019 vydala svoj prvý album Cesspool Of Humanity. Tento materiál v chalanoch zrel od deväťdesiatych rokov, kedy vznikol a teraz sa rozhodli obnoviť staré priateľstvá a vzkriesiť skladby, ktoré roky ležali odložené v zásuvke a vdýchnuť im opäť život súčasným zvukom. Ako to dopadlo?

Po krátkom disharmonicky-atmosférickom Intre páni vybalia hutný riff skladby Slashed On Ruin, postavenej na deathmetalovom základe. Vokál, ktorý zabŕda skôr k modernejším subžánrom ako nu metal a technické prvky ale naznačujú, že zaškatuľkovať túto kapelu vôbec nebude jednoduché.

Je počuť, že kapela sa s albumom pohrala a snažila sa vyťažiť zo starých skladieb aj v súčasnosti čo najviac. Tvrdé riffy skladieb ako CursedLife, I Hate Myself či Death Has QuickPace sú doplnené kontrastnými inštrumentálnymi časťami s pokojnejšou atmosférou, kvílivou sólovou gitarou či inými prvkami ako napríklad detskými hlasmi podporujúcimi spev.

Hru s rozmanitými zvukmi si užijete aj v A DarkMind. Najpodmanivejšou časťou tejto piesne ostáva tá s čistou gitarou, vokálom a výraznou basou. Basa vyniká ešte v piesni CrimeAgainstMind, kde kapela možno trochu prestrelila s nasamplovaným vokálom, ktorý pôsobí príliš umelo.

Na albume som našiel aj skladbu, ktorá sa určitým spôsobom vymyká všetkým doposiaľ spomenutým schémam. I’m Beyond pôsobí ako veľmi kvalitný horrorpunk. Spočiatku som pri úvodnom riffe a samploch čakal zmenu, ale nádych punkovej priamočiarosti ostal zachovaný v rytme skladby aj naďalej. Pocit ešte umocnil čistý spev občasne pretkávaný growlom. Jediné, čo sa možno trochu prieči punkovej jednoduchosti, je kvalitné gitarové sólo.

 Zostali nám posledné dve skladby. Obe inštrumentálne. Príjemná pieseň s primeranou dĺžkou Instrumetal mohla dostať aj originálnejší názov. God Particle je výrazne dlhšia, ale ani pri tejto inštrumentálke sa človek nenudí. Teda pokiaľ nerátam posledné dve minúty zvukových zhlukov a šumov, ktoré som, priznám sa, preskákal.

Na albume Cesspool Of Humanity sa mi najviac páči hra so zvukom. Energický a surový materiál zložený v deväťdesiatych rokoch si počkal na dobu technických zázrakov, kedy môže byť jeho potenciál podporený rôznymi zvukovými efektmi. Tie ho vôbec nezjemnili, skôr mu pridali na atraktivite.

Je ťažké album žánrovo zaradiť. Páni určite stavali na deathmetalovom základe, ale mnohé technickejšie časti a hlavne spomínané efekty mu dodávajú sviežosť iných, súčasných metalových odnoží. Jedno je ale isté. Sarcas svoj debut skutočne vyšperkovali a už teraz sa teším na jeho sľúbené pokračovanie.

HODNOTENIE

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←