Vystúpila Anette Olzon z mračna minulosti? (recenzia)

Zdieľať

Švédska speváčka ANETTE OLZON je v poslednej dobe spájaná s relatívne populárnym projektom The Dark Element, ale nálepky „ex-Nightwish“ sa už asi nikdy nezbaví. Aj keď mi imponuje jej snaha odpútať sa od minulosti, predošlý sólo album Shine mi až tak nesadol.

Absolútne chápem jej túžbu po svojej vlastnej umeleckej realizácii. Po rozchode s Nightwish, kde vtedy vládol neohrozený Tuomas Holopainen, to skúsila prvýkrát a nedopadlo to práve najlepšie. Hejteri sa ale dorehotali hneď, ako sa na svet dostalo kombo Olzon / Liimantainen a ich The Dark Element. Hudbu, texty a aranže tu držal pevne v rukách Jani. Anette znova zatúžila po samostatnosti a hneď po spolupáci s Rusellom Allenom ohlásila svoj ďalší sólový album s názvom Strong.

Evidentne po dvoch fínskych skladateľoch jej asistencia švédskeho hudobníka Magnusa Karlssona (Primal Fear), ktorý jej s albumom pomohol, prišla vhod. Každý skladateľ má svoj rukopis a tak nečudo, že to chcela tentokrát po svojom.

S prehľadom môžem povedať, že toto je dosiaľ najtvrdší počin, aký nám Anette za svoju metalovú kariéru ponúkla. Je tam vízia a aj smerovanie. Naozaj heavy riffy si režú cestu k melodickým refrénom. Je to ako keby sa In Flames stretli s Abbou. Spev je presne v tej „raw“ polohe, ktorá sedí Anette najviac. O growlové vsuvky sa postaral zasa jej manžel Johan Husgafvel (ex-Pain)

Zvukovo sa tu kladie skôr dôraz na intenzitu ako na dynamiku. Aj keď ide prevažne o melodický materiál, dominujú tu modernejšie prvky s ťažším základom. Nesmierne ma potešil fakt, že album si voľne drží nohy v overených vodách, ale nebojí sa pridať v tempe a pritom ostať melodickým.

Trochu ma mrzí, že práve spomínané melódie sa držia v dosť úzkych hraniciach. Chcelo to možno trochu viac odvahy. Takto mám pocit, že niektoré veci sú viac na istotu a na úkor kreativity.

Aj napriek snahe, utiecť pred minulosťou sa úplne nedá a tak sa sem-tam ozve nejaké echo, ktoré pripomenie niekdajšie časy. Symfonické aranže pripomínajú skôr Dimmu Borgir, no stále sa niekde v pozadí ozve nejaký ten Nightwish.

Po troch singloch Parasite, Sick Of YouFantastic Fanatic muselo byť každému jasné, že Shine sa nezopakuje. Vlastne iba Sad Lullaby ho tak trochu zľahka pripomenie. Osobne som by favorizoval Bye Bye Bye, Catcher Of My Dreams a finálnu Roll The Dice. Snaha sa cení a „nová“ Anette Olzon zabodovala v UK, Nemecku a aj doma vo Švédsku.

Myslím, že tu nie je ani nutnosť sa nejako násilne a za každú cenu úplne odpájať od minulosti. Tá stopa, ktorá tu ostala, už ani z ďaleka nie je taká výrazná a Anette naozaj má čo ponúknuť. Album Strong je toho dôkazom.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←