Vyšiel The Flower Kings návrat na scénu? (recenzia)

Zdieľať

Progresívny rock, známy aj pod prezývkou art rock, patrí k žánrom, ktoré si je fajn vychutnávať s dobrým nápojom pri krbe počas chladných dní či víkendov. Jednou z moderných stálic toho dnes už zavedeného žánru sú THE FLOWER KINGS, ktorý minulú jeseň vyrukovali s novým albumom Waiting For Miracles.

Švédska kapela, vedená chýrnym gitaristom Roinem Stoltom (ex-Kaipa, Transatlantic), pár rokov fakticky neexistovala. Z The Flower Kings odišiel dlhoročný klávesák Tomas Bodin a Stolt sa vrhol na iné projekty (Transatlantic, album s Jonom Anderson z Yes, projekt The Sea Within, sólová doska). Práve na nej sa ustálila zostava s novým bubeníkom Mirkkom De Maiom a klávesákom Zachom Kaminsom.  Aká je novinka po šesťročnej pauze a zmenách v personálnom obsadení?

Roine Stolt si za všetky tie roky na scéne vytvoril špecifický a ľahko rozpoznateľný rukopis, ktorý vychádza z tradície sedemdesiatkového progresívneho rocku. Novinka nadväzuje hlavne na poslednú sólovú dosku švédskeho gitaristu z minulého roka. Albumu dominuje hrejivá Stoltova gitara, ktorej medový tón vyšíva jednu krajšiu melódiu za druhou. Striedajúce sa vokály Stolta a Hasseho Fröberga sa nesú v príjemných yesovsko-beatlesovských polohách a pomáhajú vytvárať charakteristický optimistický pocit z The Flower Kings.  

Klávesy hýria farbami, dočkáme sa Moogov, klavíru, hammondiek či mellotronu. Poslucháč si užije všetky obľúbené zvuky patriace k art rocku. Na druhú stranu hrajú klávesy skôr podpornú úlohu. Dokresľujú atmosféru a len málokedy sa púšťajú do sól. Čo je, mimochodom, škoda a niektorým poslucháčom by to mohlo chýbať k dokonalosti. Basu dobre počuť, príjemne pobubláva naprieč piesňami. Bicie si mydlia svoje komplikované rytmy a v celkovom mixe sa nachádzajú skôr naspodku než niekde v popredí.

Okrem špičkových hudobných výkonov sa The Flower Kings pre nový album podarilo zložiť vydarené piesne. Mierne sa ubralo na ich priemernej dĺžke (žiadna dvadsaťminútová suita sa nekoná), ale nie na úkor komplexnosti kompozícií. Slovami chvály netreba šetriť v prípade úvodnej dvojice Black FlagMiracles For America, ktoré v sebe spájajú to najlepšie z moderného a starého symfonického progu.

Päťminútová The Bridge ohúri zimomriavkovým gitarovým sólom. Wicked Old Symphony je zase najchytľavejšia a najveselšia pieseň na doske a z hlavy ju len tak nevyženiete. Posledné dva kusy na prvom CD Sleep With My Enemy The Crowning Greed sú správne dramatickými a epickými hymnami, vhodne zaradenými na záver.

Nešetrilo sa na celkovej hracej dobe (84 minút). Bohužiaľ, druhé CD pôsobí vatovým dojmom. Keby sa jedna vydarená pieseň (Steampunk) prilepila na prvé CD, tak by celkový dojem z Waiting For Miracles bol lepší.    

Ak sa po večeroch neviete nabažiť Yes a doobeda vám v obývačke vyhráva gabrielovské Genesis, tak sa vám bude páčiť aj trinásty album od The Flower Kings. Stávka na Roineho Stolta je stávkou na istotu v podobe kvalitné neoprogu. Reštart The Flower Kings sa podaril.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←