V akej forme sú powermetaloví The Unity? (recenzia)

Zdieľať

Nemecký bubeník Michael Ehré (Gamma Ray, Primal Fear, ex-Metallum) je nielen talentovaný hudobník, ale aj duchovný otec metalovej kapely THE UNITY. Tú dal dohromady s Henjom Richterom (Gamma Ray) a členmi svojej kapely Love.Might.Kill na čele s talianskym talentom Gianbom Mannetim. 

Kariéra The Unity nabrala rýchly spád. Koncertné turné po boku kapiel ako Edguy a vystúpenia na letných festivaloch dopĺňajú dnes už tri albumy vydané v rozpätí štyroch rokov. Ako znie ich tretia doska Pride?

The Unity už od začiatku svojej kariéry oscilujú medzi hard rockom, power metalom a AOR. Ich najsilnejšou stránkou je kombinácia úžasnej súhry gitaristov a ich virtuóznych sól so spevom Mennetiho.

Jeho hlas zvláda nielen metalovo dunieť (miestami má farbu na nerozoznanie od Russela Allena), ale aj stúpať do kiskovských výšok. Zároveň má drobný taliansky spevák čuch na dobré melódie a tie najchytľavejšie refrény Manneti spieva s gráciou tých najlepších AOR pevcov. Kombo všestranných gitaristov a talentovaného speváka otvára kapele prakticky neobmedzené skladateľské možnosti v rozmedzí Primal Fear až po Rainbow s Joeom Lynnom Turnerom.   

Úvod fošne je priam skvostný, hlavne prvé tri piesne. The Unity ukazujú svoj veľký talent na odľahčené hardrockové hity. Line And Sinker disponuje takým refrénom, že rozhýbe aj hráčov počítačových hier na stoličke. V strede albumu mierne padá povestná reťaz, aby ju zase zdvihol do výšin ďalší veľký hit Guess How I Hate This. Speedovo založených fanúšikov zase poteší Damm Nation či Sceneries Of Hate s helloweensky ladenými gitarami a lahôdkovými sólami.

Škoda len záveru albumu, pretože slideovou gitarou poháňané boogie Rusty Cadillac síce neznie zle, ale do celkovej nálady albumu nezapadá. Nostalgická You Don’t Walk Alone tak isto nie je márnym kusom, avšak cítiť z nej U2, čo je v prípade metalovej kapely prinajmenšom čudná inšpirácia. Menej je niekedy viac.

The Unity patria k tým najzaujímavejším eurometalovým kapelám, avšak na Pride sú žánrovo rozkročení možno až príliš. Kým sa držia melodického hardrockového kopyta, patria k žánrovej špičke, čo potvrdili v takých šlágroch ako Line And Sinker a Guess How I Hate This.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←