Novembrovú várku minirecenzií ovládla Škandinávia, aj keď svoj flek si vydobyli aj Američania. Rok sa blíži ku koncu a ak stále nemáte vybraný darček pre metaluchtivého blízkeho, s jedným z albumov predstavených v nasledujúcich riadkoch istotne netrafíte vedľa, pretože vysloveným sklamaním nie je ani jeden z nich.
Švédski chameleóni AVATAR sa po dvoch rokoch od vlažne prijatého albumu Dance Devil Dance vracajú s novinkou Don’t Go In The Forest, ktorej obal „zdobí“ šialene sa škeriaci frontman Johannes Eckerström s milučkým červeným balónikom v ruke. A šialený, respektíve šialene dobrý je aj jeho výkon na albume, ktorý sa opäť raz nedá zaradiť do jedného subžánru. Chcete symfonický power? Úvodná Tonight We Must Be Warriors znie ako óda na žáner (alebo na Freedom Call?). Máte chuť na hard rock amerického strihu? Klipovka Captain Goat vám kryje chrbát. Zachcelo sa vám deathmetalového riffovania ako od Morbid Angel? Abduction Song vám dopraje mierou vrchovatou.
Neuveriteľné na tom je, že tieto štýly, ktorých výpočet týmito troma songami ani náhodou nie je kompletný, dokážu zo seba Avatar súkať, akoby nikdy nehrali nič iné. Všetko to nejakým zázrakom drží pokope a skôr ako nesúrodé sa vám núka na jazyk slovo pestré. Do ozajstného lesa možno v tomto nečase chodiť nemusíte, ale do toho od Avatar by ste mali vliezť čím skôr, lebo toto je majstrovská práca.
Takéhoto superlatívu sa možno zdržíme pri predstavovaní novinky newyorských zaslúžilcov hardcore punku AGNOSTIC FRONT, ale to neznamená, že pri Echoes In Eternity máme dočinenia s nejakým nepodarkom. Naopak, pätnásť kratučkých vypaľovačiek na ploche necelej polhodinky je napechovaných energiou, akú by som od týchto, pri všetkej úcte, pánov v rokoch už len sotva čakal.
Jednoduché, ale chirurgicky presné riffy, výborný zvuk, pouličná atmosféra a po prekonaní rakoviny obdivuhodne vitálny a nezameniteľný Roger Miret za mikrofónom sú zaručeným receptom na správne rozzúrenú nahrávku, ktorú Agnostici vôbec nemuseli vydávať, ak by nechceli a nik by im to nemal za zlé. Rozhodne príjemné prekvapenie.
To nám dopriali aj švédski heavy/powermetaloví rytieri BLOODBOUND, ktorí so železnou pravidelnosťou v dvojročných intervaloch servírujú porciu melodickej a nijak zložitej muziky, v ktorej ide o jedno: dobrú melódiu. Tých majú na Field Of Swords neúrekom, naviac nezriedka v utešene rýchlom tempe, takže fanúšikovia skrátka musia krochkať blahom. Zamzria akurát občasné nevkusné zvuky klávesov ako od Sabaton (titulku či Defenders Of Jerusalem to vyslovene hyzdí) a miestami dosť okatá nepôvodnosť materiálu, naopak, poteší koncept, ktorý sa motá okolo križiackych výprav.
Hrdlo speváka Patrika Johanssona Sellebyho dozrelo do veľmi príjemného prejavu, ktorý sa nepúšťa za každú cenu do zbytočných výšok, ale keď treba, vie zajačať. Teplá voda sa tu neobjavuje, ale v rámci power metalu ide rozhodne o jednu z tých lepších nahrávok tohto roka.
Doteraz najdlhšiu pauzu medzi vydaniami albumov si vybrali ďalší severania OMNIUM GATHERUM, ale, nech ma čert berie, stálo za to si tie štyri roky počkať. O rok okrúhlu tridsiatku oslavujúci kvintet si na novinke s dlhočizným názvom May The Bridges We Burn Light The Way siahol na dno svojich síl a vyrukoval s dosť možno najsilnejšou nahrávkou minimálne od čias New World Shadows. Napriek brutálne hlbokému growlingu Jukku Pelkonena táto kapela nikdy nebola o tvrdosti.
Naopak, Omnium Gatherum sa ako ryba vo vode cítia v atmosferickom melodeathe, ktorý nie je skúpy na chytľavé melódie a úžasne melancholické klávesy, ktoré sa tentokrát nehanbia vypožičať si čo-to aj zo zvukov osemdesiatych rokov. Našťastie, aspoň títo Fíni majú toľko súdnosti, aby sa vyhli tomu, že by ich hudba bola v podstate diskotékou s gitarami. Na to sú bicie príliš komplexné, gitary príliš pestrofarebné, basa príliš samostatná a klávesy príliš neprvoplánové.
Menovať skladby nemá veľmi význam, pretože kvalitatívne a, úprimne, ani výrazovo od seba príliš neodskakujú, s výnimkou záverečnej inštrumentálky Road Closed Ahead s geniálne apokalyptickými zbormi a skvostnou postupnou gradáciou. Kto vie, ten vie. A Omnium Gatherum teda vedia.
