Po tom, ako sme v dvoch častiach minirecenzií uzavreli rok 2025 so slovenskými albumami, nás teraz čaká uzavrieť uplynulý rok aj pre českú scénu. A tak sme sa povenovali ešte ôsmim kúskom, ktoré sa z rôznych dôvodov dostali do našej pozornosti až pár týždňov či mesiacov po vydaní.
MŮRA – Needle Cathedral
20. január 2025, Doomentia Records/Caligari Records
Doom-deathmetalová MŮRA z Prahy vznikla v roku 2020 a po prvý raz na seba upozornila EP nahrávkou Doom Invocations And Narcotic Rituals z roku 2021. Druhýkrát vdýchli svojmu temnému materiálu život v januári 2025, keď im na kazetách a vinylových nosičoch vyšlo druhé EP s názvom Needle Cathedral.
Novinka síce obsahuje len tri skladby, no jej vypočutie vám aj tak zaberie viac než dvadsať minút. Temný, zastretý blackový vokál pláva nad hudbou balansujúcou medzi svižnejšími deathmetalovými pasážami a ťaživým doomovým valcom. Mimoriadne sa mi páči, ako kapela dokáže prirodzene prechádzať medzi týmito dvoma pólmi už v rámci jednej skladby, bez akýchkoľvek ťažkopádnych premostení či násilných zmien tempa.
Můra tak opäť priniesla veľmi zaujímavý a kvalitný počin. Needle Cathedral je temný, atmosférický a zároveň dostatočne drsný, aby oslovil nielen doomových melancholikov, ale aj priaznivcov hutného death metalu. Nám tak nezostáva nič iné, len trpezlivo čakať na dlhohrajúci album.
VOLUPTAS – Where Celestial Bodies Guide Not
16. apríl 2025, Sun & Moon Records
V apríli 2025 si druhý zárez do svojej diskografie pripísala aj česká experimentálna blackmetalová formácia VOLUPTAS. Novinka Where Celestial Bodies Guide Not obsahuje osem skladieb, vrátane veľmi vydareného inštrumentálneho intra The Patriarch (part I), plného vkusných husľových disonancií.
Práve disonantné, až expresionistické hudobné vplyvy ma na tejto kapele bavia najviac. Takmer osemminútový epos Moon Obscured je priam umeleckým zážitkom. Pútavý hudobný materiál som našiel aj v skladbách Mars Invictus (z pätice skladieb, kde zaznieva saxofón, tu zapadol najlepšie), ďalej v Yetzer Hara a vyše sedemminútovej Ex Nihilo Nihil Fit.
Musím konštatovať, že viac než black či doom ma u Voluptas oslovuje ich experimentálna stránka. Album ponúka skutočne bohatý hudobný obsah a množstvo vrstiev, ktoré sa dajú s každým ďalším vypočutím skúmať hlbšie a hlbšie.
EMBRACE THE DARKNESS – Eclipse
7. september 2025, nezávisle
Výrazné logo českej kapely EMBRACE THE DARKNESS vídam na plagátoch rôznych koncertných akcií už pomerne dlho, preto ma prekvapilo, že svoj dlhohrajúci debut Eclipse vydali až v roku 2025. Navyše, so značným odstupom od EP The Nameless z roku 2016.
Ich hudba by sa dala opísať ako kombinácia príjemne melodického death metalu s doomovou atmosférou a jemnou zádumčivosťou. Spevákova farba hlasu je veľmi sympatická a dobre funguje aj v hovorených pasážach, no či vám kapela sadne po hudobnej stránke, najlepšie zistíte asi v inštrumentálke Stargaze. Veľmi zaujímavým prvkom sú aj husle, ktoré mi udreli do uší v druhej skladbe Beyond The Horizon a počas albumu sa ešte viackrát vrátili.
Album sa počúva dobre a má svoje silnejšie aj slabšie miesta. V konečnom dôsledku ide o jeden z tých vydarenejších debutov, aj keď mám pocit, že istým hudobným klišé a opakovaniu veľmi podobných motívov sa kapela tentoraz úplne vyhnúť nedokázala.
SOUL MASSACRE – Feast For Kings
13. september 2025, Bizarre Leprous Production
Havířovskí SOUL MASSACRE pôsobia na scéne už viac než jednu dekádu a v septembri 2025 vydali svoj tretí dlhohrajúci album. Feast For Kings obsahuje desať skladieb a kapela sľubuje doposiaľ najtvrdší materiál svojej kariéry.
Death metal na tejto nahrávke v niektorých pasážach skutočne zachádza až k brutal deathu a miestami dokonca naberá jemný nádych grindu. Napriek tomu sa kapela neuchyľuje k jednotvárnosti. Skladby zostávajú pestré, nápadité a dynamické. Mimoriadne ma zaujali najmä Fake Eden, Separation a záverečná Coal. Celkovo by som rád vyzdvihol výbornú súhru medzi gitarovými riffmi a bicími, ktorá je jednou z hlavných devíz albumu.
Novinka Feast For Kings je pravdepodobne naozaj tým najtvrdším, čo kedy Soul Massacre vydali. Kapela neklamala a ich sľuby nezostali len prázdnymi slovami. Zároveň však oceňujem, že pritvrdili bez samoúčelnosti. Hudba si zachovala prehľadnosť, ťah a dostatok nápadov.
BRATRSTVO LUNY/MONASTERIAL CRYPT – Carpe Luna/Autumn
17. október 2025, LunaArt Music
Česká gotická stálica BRATRSTVO LUNY oslávi v roku 2026 dve dekády na scéne, okrem iného aj vydaním piateho štúdiového albumu Aquarius: Písně o vodě, půdě, kamenech, hvězdách a čase. Aby svojim fanúšikom skrátili čakanie, rozhodli sa už na jeseň 2025 prísť s inou, výnimočnou nahrávkou – osemskladbovým splitom s doommetalovou formáciou MONASTERIAL CRYPT.
Nič nie je náhoda. A pri tomto, na prvý pohľad obyčajnom splite to platí stonásobne. Ako to už v gotike a doome býva, všade treba hľadať symboly a prepojenia. Gitarista Bratrstva Luny Darkthep bol zároveň hudobným mozgom niekdajšieho Monasterial Crypt a R.X. Thámo písal texty aj pre túto kapelu. Ich priateľstvo, ktoré siaha ďaleko za hranice hudby, sa odráža aj v nostalgickej novinke. Carpe Luna prináša štyri nanovo nahraté piesne z albumu Carpe Diem (2014), zatiaľ čo Autumn ponúka úplne nové kompozície, zvukovo odkazujúce na zlatú éru doom metalu.
Bratrstvo Luny dotiahlo už pôvodne výborné skladby do ešte väčšej vycibrenosti. Niet pochýb, že spevák Burzs D. dal svojou osobitou charizmou a farbou piesňam veľmi veľa, no zároveň treba dodať, že skladba 2084? konečne znie aj po zvukovej stránke tak, ako si vždy zaslúžila. Carpe Diem bolo už v roku 2014 výnimočnou nahrávkou na českej scéne, no vďaka Carpe Luna v roku 2025 dostali tieto piesne úplne nový život. Dúfajme, že sa v tejto podobe dostanú aj do koncertného programu.
Čo sa týka druhej polovice splitu, patriacej Monasterial Crypt, priznám sa, že túto kapelu som nikdy predtým nepočúval. O to viac ma prekvapilo, aký príjemný protipól tvoria k prvým štyrom goticko-elektronickým skladbám v modernom šate. Z piesní Autumn, Winter, Spring a Summer nedýcha Vivaldiho baroková ľahkosť, ale zádumčivá, ťaživá atmosféra starého doom metalu. Najsilnejšie na mňa zapôsobila Spring, hoci aj vyše deväťminútový epos Summer má veľkú vnútornú silu. Ktovie, či v dnešnej dobe, keď sa extrémnemu metalu celkom darí, táto nahrávka neprinesie znovuzrodenie ďalšej zaujímavej kapely.
BLOODCRAFT RITUAL – Human Peak
5. december 2025, nezávisle
Mojím tohtoročným najväčším hudobným objavom bola česká blackmetalová kapela SUKKHU s ich novou, mimoriadne talentovanou speváčkou Maaniou. A ako som už v recenzii na ich album spomenul, jej kvality sa tým ani zďaleka nekončia. V decembri totiž vydala svoje sólové EP Human Peak pod názvom projektu BLOODCRAFT RITUAL. Všetky nástroje aj vokály tu nahrala sama a s produkciou jej pomohol Martjern.
Hneď v úvodnej skladbe Annihilate Derelict Icons sa mieša chlad a surovosť black metalu s výbornými rytmickými gitarovými riffmi. Podobná formula funguje aj v titulnej skladbe, kde sa o sólovú gitaru výnimočne postaral Martjern. Po hudobnej stránke ma ale najviac zaujala tretia skladba Epitome Of Decadence, no číre, nekompromisné zlo dýcha predovšetkým zo záverečnej Dressed In A Cloak Of Human Skin.
Vydať v devätnástich rokoch takýto sólový debut je výkon, ktorým sa nemôže pochváliť veľa muzikantov. Maania tu ukazuje nielen technické schopnosti, ale aj jasnú umeleckú víziu a osobitý rukopis. Ak je už teraz takto suverénna, som úprimne zvedavý a teším sa, kam až sa môže posunúť v najbližších rokoch. Pevne verím, že o Maanii budeme ešte veľakrát počuť.
TAEDIFER – Indivinus
20. december 2025, Archaic Sound
Pojem „supergroup“ sa v našich končinách až tak často neskloňuje, ale keď sa v jednej kapele stretnú členovia formácií Gutalax, Bohemyst, Jig-Ai či Ingrowing, už o tom pokojne môžeme hovoriť. Pridajte hosťovačky Matta Harveyho a Erica Forresta hneď na debutovom albume a každý milovník tvrdej muziky určite spozornie. Projekt, respektíve kapela TAEDIFER vznikla v roku 2021 a svojím debutom Indivinus z decembra 2025 vzdáva hold klasickému, neučesanému death metalu.
Hrdý death metal prýštiaci z výborných riffov a chytľavých refrénov. To je tá najjednoduchšia definícia desiatich skladieb, ktoré môžete zhltnúť na jeden šup pri akejkoľvek činnosti, bez toho, aby vás niečo vyrušovalo. Žiadne nečakané zvraty, žiadne experimentovanie, žiadne vybočenia z rytmu. Album si hneď na začiatku nastaví tempo a drží si ho až do samého konca. A musím povedať, že aj keď hviezdne mená dodávajú nahrávke šmrnc, kvalita materiálu by neutrpela ani bez nich. A nedá mi nespomenúť aj veľmi vydarený obal.
Ako kapela sama uvádza, nesnaží sa znovu objavovať koleso. Jednoducho vzdáva hold pravému duchu undergroundu a poctivému death metalu. A ide im to skvelo. Indivinus určite stojí za pozornosť a hlavne za vypočutie.
BONUS
Světec z pekla – Hledání (1982–2004)/Návraty (2004-2024)
2025, LunaArt Music/INA TV
Hudobných dokumentov na česko-slovenskej scéne stále nie je veľa. Pritom osobností, ktoré by si takéto zvečnenie zaslúžili, tu máme naozaj dosť. O to radšej som, že sa Jindřich Kohm (R.X. Thámo) a Jan Hrušovský chopili iniciatívy a vytvorili veľmi pútavé dielo mapujúce životnú a najmä hudobnú cestu jednej z najvýraznejších osobností česko-slovenskej punkovej a gotickej scény Petra Štěpána.
Světec z pekla je obsažné dielo s celkovou dĺžkou takmer štyri a pol hodiny. Dostalo sa mi do rúk vo vkusnom digipak balení, ktoré ukrýva červené USB a bohatý booklet. Obe časti dokumentu ponúkajú množstvo rozhovorov s rôznymi umelcami, publicistami a ďalšími zaujímavými postavami spojenými s Petrovým životom. Nechýbajú ani výpovede samotných bratov Štěpánovcov či archívne zábery z koncertov kapiel H.N.F. a XIII. Století.
Každý, kto sa zaujíma o hudbu a osobnosti, ktoré formovali a naďalej formujú scénu nielen v Česku, ale v tomto prípade aj na Slovensku a v Poľsku, by si mal tento dokument rozhodne pozrieť. Vrelo odporúčam.
