Po tom, čo sa z punkovej formácie Hrdinové Nové Fronty v roku 1990 stala gothicrocková kapela XIII. STOLETÍ, bratia Česi získali vlajkovú loď v ďalšom z rockových subžánrov. Nebojím sa povedať, že svoj status kapela zadefinovala hneď debutom Amulet (1992). Kvarteto muzikantov s pevným základom v podobe bratov Štěpánovcov odvtedy natočilo nejednu ikonickú dosku a zdá sa, že ich múza neopúšťa ani po vyše troch dekádach. 27. septembra 2024 kapela prišla s novým albumovým počinom pod názvom Noc vlků. Ten vrátane intra a outra obsahuje desať nových kompozícií a jeho vydanie predchádzali dva single.
Už pri prvej zverejnenej piesni Ze stromů listí už padá bolo jasné, že kapela je v najlepšej možnej forme. Zádumčivá ponurá hudba je, ako to býva u tejto kapely zvykom, doplnená o silný text. Vždy ma fascinovala schopnosť Petra Štěpána ladne kolísať medzi klasickými gotickými témami a svojimi osobnými výpoveďami, pričom ani v jednom z týchto prípadov nešetrí kvetnatými metaforami. Presne to mi vo väčšine súčasnej muziky chýba – text, ktorý je bezchybným kusom umenia aj bez hudobného podkladu.
Ak si niekto myslel, že toto bude jediná balada či azda najjemnejšia pieseň na albume, tak bol na veľkom omyle. Podobnou skladbou je Pán havranů, kde ma baví predovšetkým zvuk basovej gitary. Baladickou by sa dala nazvať aj Golgotha s príjemným folkovým nádychom, ale na koniec som si schválne nechal zmienku o piesni Černá kočka. Úžasný text a Petrovmu hlasu nekontruje nič iné, iba Andrein klavír.
Klávesové party sú ďalšou vecou, ktorá k tejto kapele neodmysliteľne patrí. Veľmi sa mi páči voľba zvuku hlavne v titulnej Noc vlků, ale, samozrejme, nechýba klasický oldschoolový synťákový slák. Ten okrem iných nájdete napríklad aj v piesni Alchymistův dům, ktorá ma celkom prekvapila gitarovým riffom. Neviem preň nájsť lepší opis ako „nečakane veselý“. Je to poriadny kontrast hlavne po temnej Noc vlků. Na druhej strane je to príjemné osvieženie. Rovnako ako skladba Můj bratře můj, ku ktorej kapela zverejnila v deň vydania albumu aj videoklip. Tá nesie miestami až mainstreamový zvuk a je skutočne spevná.
Mojím favoritom je ale energický druhý singel Smrtihlav. Takáto skladba by jednoducho nikdy nemala chýbať na žiadnom albume XIII. Století. Priamočiara, rytmická, temná. Prosto povinná jazda, ktorá, dúfam, dostane pevné miesto v koncertnom repertoári a určite sa rýchlo zaradí medzi najobľúbenejšie hity tejto kapely.
XIII. Století opäť obhájilo svoj status gothicrockovej jednotky minimálne v Česku. Ale nebál by som sa tento status rozšíriť aj do Poľska a na Slovensko. Noc vlků je síce podstatne zádumčivejší a baladickejší album než tie predošlé, ale nedá sa mu odoprieť poriadne silná atmosféra. Priamočiarej melodike spevu kontrujú výborné texty a rytmiku gitár a bicích šikovne zdobia klávesové linky. Noc vlků je určite gotický album tohto roka.
HODNOTENIE
