SLIGHT LIE: Máme hranice, ale radi pomedzi ne skackáme

Zdieľať

Prešovčania SLIGHT LIE sú poriadne veselá partia. To vie určite každý, kto už o ich existencii  aspoň počul. Nielen nevyberaný humor, ale aj arogantný metal je ich poznávacou značkou a ten tu už s nami navždy zostane v podobe albumu Countdown, ktorý chalani nedávno vydali. Okrem toho sa ocitli aj na svetovej metalovej kompilácií a pomaly si razia svoju cestičku do Českej republiky. Chcete o tom vedieť viac? Tak nech sa páči, odpovedali spevák Peter a gitarista Demo. A sem-tam (ale naozaj len občas) pustili k slovu aj iných členov kapely.

Ako „arogantní metalisti“ prežívajú vydanie debutového albumu? Aký to bol pocit držať ho prvýkrát v rukách?
Peter: Mal som asi 13. Ale nie. Je to super pocit hlavne z toho dôvodu, že nejaké tie vydania boli už aj predtým, ale reálne fyzické CD je naozaj pocit na nezaplatenie.
Demo: Vždy som chcel mať fyzické CD, od kedy som videl Joža Ráža.
Igor: Stále som túžil mať fyzické CD, od kedy sa venujem hudbe. Aj v rukách. Ale čakal som, že to bude lepší pocit tak trochu.

Album Countdown je označovaný ako prvotina, aj keď Slight Lie už v roku 2013 vydal nahrávku Last Poem. Je to preto, že vtedy to bola v podstate iná kapela s inými členmi (okrem Dema)?
Demo: Hej.
Peter: Ja som ten nový člen, takže sa k tomu neviem vyjadriť tak erudovane ako Demo. Ale ja by som skôr povedal, že za tú prvotinu to nepovažujeme ani tak veľmi my ako ľudia, ktorým sme tú informáciu o novom albume poslali. Čiže neviem, či si len nedali námahu zistiť, že to nie je prvotina alebo jednoducho naozaj je to tak označované preto, že je to prvýkrát, čo to vyšlo na fyzickom nosiči.
Demo: Je to preto, že my sme ten prvý album nevydali kvôli tomu, že sme neboli spokojní s tým zvukom. Teda ja som určite nebol spokojný. Keď na to pozerám teraz s odstupom času, tak… Stále nie som spokojný. Ale bicie znejú dobre. 

Značnú časť albumu (5 piesní z ôsmich – keď nerátam intro), tvorí vlastne už skôr vydané EP. Prečo takáto „skratka“ k naplneniu albumu? Mali ste problém naplniť ho kompletne novými skladbami?
Demo: Nie, nemali sme problém žiadny. Prečo by sme mali mať? My nemáme nikdy problém.
Peter: Mali sme problém s časom a peniazmi.
Demo: My sme tie pesničky prosto mali, len neboli na nejakom fyzickom nosiči. Chceš mať album, tak napcháš tie pesničky do fyzického nosiča. Vždy sa ťa pýtajú: „Kedy bude CD?“ Tak máme CD. Bum. Pomohli sme si tým.
Peter: Dá sa povedať, že aj to EP vydané digitálne bolo len také nutné zlo. Jedna vec je, keď za tebou po koncerte príde fanúšik a spýta sa: „Môžem si kúpiť CD?“ Je dosť blbé, keď mu musíme povedať nie. „A môžem si vás aspoň niekde vypočuť?“ A keď aj vtedy mu človek povie nie, tak to už je jeden z tých väčších prúserov, preto to bolo nutné zlo to digitálne EP. A nakoniec aj to nutné dobro v podobe CD.

Album ste si vydali na vlastné náklady. Aké ťažké je pre mladú kapelu nájsť prostriedky na to urobiť si to vo vlastnej réžii?
Peter: Na to mi napadla veľmi dobrá odpoveď, že neviem, aké to je pre mladú kapelu nájsť prostriedky, lebo my sme všetko, len nie mladá kapela.
Demo: Všetci sme zárobkovo činní. Keď sa na to poskladá päť ľudí, tak to nie je až také strašné.
Rado: Na východe?
Demo: Keď veľa nepiješ…
Peter: Ono je to 50 na 50 peniaze a čas. Niekedy je naozaj aj čas problém.
Demo: Čas bol najväčší problém, lebo zorganizovať nahrávanie, dať dokopy ľudí a vôbec prísť na skúšku je niekedy problém. Každý už má prácu. Keď v nej musíš ostať dlhšie a potom ešte utekať do štúdia nahrávať… Zvukár tam tiež s nami nebude sedieť do polnoci. Aj on má svoj život.

Ďalší album by ste si radšej opäť vydali sami alebo by vám viac vyhovovalo, keby to zastrešilo nejaké vydavateľstvo aj za cenu toho, že by vám do neho „kecalo“?
Peter: To je dobrá otázka. Myslím, že tie menšie vydavateľstvá by nám do toho ani nekecali, ak by už nejaké prejavilo záujem o to, že by nám ten ďalší album chcelo vydať. Keď sa bavíme o takej hudbe nie že ďalekej budúcnosti, ale paralelného vesmíru, že Nuclear Blast a podobne, tak tam by nám už do toho asi kecali, ale či by sme si nechali… Ja neviem.
Demo: Keď nájdeš dobrého producenta, ktorý má dobré nápady, tak prečo nie. Keď nájdeš nejakého dilina, ktorý príde s tým, že jeho nápady nám predajú CD… Najskôr by bolo treba počuť, čo ten producent dokáže. Veľa kapelám pomohol dobrý producent. Taký Helloween alebo Iron Maiden tiež majú producentov, nerobia si všetko sami. Metallica to isté.
Peter: Takže odpoveď na otázku je áno.

Keďže album Countdown je na svete už nejaký ten týždeň, prišlo naň už aj viacero reakcií zo strany kritikov aj fanúšikov. Spätná väzba bola zväčša pozitívna, aspoň čo som si všimla. Čakali ste takéto reakcie?
Demo: Počkaj, teraz budeme klamať – nieeee.
Peter: Ja by som ani neklamal, lebo nie že by som si za tým albumom nestál alebo si myslel o ňom niečo málo, ale keď si tak uvedomím, koľko je naozaj fantastických kapiel nielen na svete, ale aj na tom našom malom Slovensku, tak si vravím: Bolo by super, keby sme sa aspoň nestratili, prípadne keby sa niekto uráčil aspoň na nás zareagovať. Na tú našu prosbu na zhodnotenie CD. Nehovorím, že som úplne šokovaný, ale príjemne prekvapený aj hej.
Demo: Ja som úplne šokovaný. Mňa ako autora to aj dojalo, že niekto si dal tú námahu a pustil si CD.
Igor: Ja som spokojný.

Recenzie naň písali aj české médiá, hrajú vás aj v českom metalovom rádiu. Máte ambíciu preraziť na české pódiá?
Demo: Určite máme. My máme vlastne ambície preraziť aj ďalej. Prečo nie? Všade, kde sa dá hrať, tam budeme hrať. Nie sme náročná kapela. My sa zbalíme a ideme. To je ako výlet, keď ideš zahrať niekam pre ľudí.
Peter: Hlavne by som povedal, že to, že nás v českých metalových rádiách hrajú, je aj popostrčenie k tomu, že by sme sa asi naozaj mohli viac venovať aj Čechom. Napríklad to české metalové rádio, ktoré si spomenula, nás oslovili sami od seba. To nebolo také, že by sme sa tam za každú cenu pchali. O to viac nás to potešilo a o to viac sme si asi aj uvedomili, že by sme sa nemali zakonzervovať niekde len na východe alebo len na Slovensku. Česko je úplne ideálne štartovací bod pre to, aby sme tú našu pliagu šírili aj niekam ďalej.

Vaša skladba Countdown sa dostala na svetovú metalovú kompiláciu The Metal Music Globaliance vol. 4. Ako k tomu došlo? Autori kompilácie vás sami oslovili alebo ste im museli dať o sebe vedieť vy?
Peter: To je čisto na Dema otázka, lebo nikto iný sa do toho nejako neangažoval.
Demo: Ja som sa tiež veľmi neangažoval. Mne normálne napísal Matej, spevák z Ravenclaw, na Facebooku, že či nechceme byť náhodou súčasťou tejto kompilácie a ja že v pohode. Pre nás je vždy pozitívne, keď ťa niekto osloví, že sa mu páči vaša hudba a chce ju šíriť ďalej. A tá kompilačka ide do celého sveta.
Peter: Na tejto kompilačke je v porovnaní s tými predošlými vydaniami celkom dobrá vec to, že je to vydané digitálne, čiže sa to fakt môže šíriť po celom svete rýchlosťou svetla. Ako korona. Ale toto je prínos. Nemá to dôvod nebyť prínos.

Čo vás vlastne inšpirovalo k tomu hrať práve, ako to vy voláte, „arrogant“ metal?
Demo: Maťo Ďurinda.
Peter: Asi každý príčetný človek tuší, že nič také ako arrogant metal neexistuje, len my sme sa ešte v predošlej zostave stretli banda piatich podivných indivíduí, ktorým prišlo celkom vtipné, že sa správajú ako hovädá, tak, reku, prečo si z toho neurobiť značku? Ale, samozrejme, treba odhadnúť mieru a treba dať najavo aj to, že vždy ide len o tú srandu, o recesiu a nič z toho, čo niekto napríklad číta na našom Facebooku alebo počúva moje blbé reči medzi pesničkami, nie je myslené vážne a je to v prvom rade sranda. Aby sa bolo na čom smiať.
Demo: My hráme síce metal, ale tu si ukradneme napríklad z coreu niečo, tu niečo z death metalu, bez hanby. Niekto ti povie, že heavy metal je odtiaľ-potiaľ a koniec. Ale ja si myslím, že my hranice nemáme. Alebo máme, my o nich vieme, ale radi pomedzi ne skackáme.
Peter: Arrogant metal je fakt o tom, že sa nedržíme striktne jedného žánru. A hlavne v dnešnej dobe, kedy sa kombinuje aj country a death grind.
Demo: Ja by som sa cítil ako v klietke, keby sme mali hrať jeden žáner. To by bolo divné.

„Arogantná“ je napríklad aj vaša prezentácia na sociálnych sieťach, kde si ale robíte srandu najmä sami zo seba. Myslíte si, že sa slovenské metalové kapely berú príliš vážne?
Peter: To je veľmi dobrá otázka.
Demo: Ja si myslím, že slovenské kapely už podvedomo idú na to tak, že ideme to robiť nejakým spôsobom „profesionálne“. A už sa tak aj správajú. Ale keď sa potom pozrieš na nich, tak dokopy hrávajú tak často ako my. Akože ja si rád vypočujem aj dobre zvládnutú hudbu, nie ako tú našu. Ale niekedy mi to tak príde, že: „Hurá, sme profesionáli.“ A keď sa už niekto takto prezentuje, tak to môže byť len pretvárka. Nemyslí to tak vážne s tou hudbou, ktorú hrá. Napríklad ja to myslím smrteľne vážne s hudbou, ktorú hrám.
Peter: Niektoré kapely naozaj hrajú metal a nejako zabúdajú, že to je v prvom rade rock n‘ roll. Takže áno, niektoré sa berú fakt príliš vážne. A, bohužiaľ, mám dojem, že niekedy to prejavujú vzťahom k iným kapelám. Majú problém sa vôbec ozvať človeku alebo posrandovať. Všetko je také „doom & gloom“, to som sa naučil včera. Ale niekedy sa nemusí tá smrteľná vážnosť týkať len kapiel, ale aj tých rockových a metalových médií. Nie PROROCKERA.
Demo: Ja mám niekedy pocit, že také tie dobré kapely, ktoré máme na Slovensku, sú úplní pohoďáci. A potom sú také, čo sa s tebou idú biť o hracie miesto. Akože čo? Veď to má robiť radosť človeku, že si ide zahrať. Nie, že hrám tretí, tak teraz som niečo viac.
Peter: A túto otázku nám síce nedávaš, ale dáme si ju sami – čo by sme chceli odkázať čitateľom webu PROROCKER? Čítajte ho naďalej, čítajte ho ešte viac, počúvajte kvalitnú muziku, počúvajte Slight Lie a nikdy si nedajte kecať do toho, čo je dobré a čo nie.
Demo: Áno, tatko. A choďte domov o jedenástej a o dvanástej spať! 

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←