LUKAS THRONE, alebo teda Lukáš Trón, sa za posledné roky stal veľmi aktívnym článkom slovenskej metalovej scény. A to ako multiinštrumentalista, redaktor aj grafik. O jeho metalovej ceste aj o svojom sólovom projekte nám mnohé prezradil v riadkoch nižšie.
Začnime úplne od začiatku. Pamätáš si, aká bola úplne prvá metalová skladba, ktorú si kedy počul?
Fuha, tak toto ti nepoviem, ale samého by ma to zaujímalo. Vo svojich úplných začiatkoch som počúval skôr jemnejšie veci, respektíve nebol to žiadny death metal, pretože to na mňa bolo veľmi extrémne, hoc aj na ten raz-dva došlo. Ale ak by som mal určiť skladbu, ktorá definuje moje začiatky s metalom, tak to bude Ghost Of The Sun od Katatonie.
Kedy si vlastne začal s hudbou a na aký nástroj si sa naučil hrať ako na prvý?
Hudbu som začal počúvať už na základnej škole v celkom mladom veku. Prvý nástroj bola, myslím, flauta alebo ústna harmonika od môjho otca. Určite tam bola aj španielka, ale niekedy neskôr a učením by som to nenazval. Skôr to bola detská zvedavosť a radosť dieťaťa, že niečo takéto vydáva zvuk. No a o veľa rokov neskôr už prišla prvá kapela a mojím prvým oficiálnym nástrojom sa stali bicie.
Čo alebo kto ťa motivoval pokračovať a učiť sa aj na ďalšie hudobné nástroje?
Je to klišé, ale bola to prostá láska k hudbe. Odkedy som začal fičat na Katatonii, tak to po nejakej dobe vyeskalovalo v túžbu mať kapelu a robiť hudbu. Hlavne ma motivovala hra ich, teraz už bývalého, bubeníka Daniela Liljekvista, ktorý zo všetkých bubeníkov na mne dodnes zanechal najväčšiu stopu. Motivácia naučiť sa na ďalšie nástroje potom prišla v podstate dosť prirodzene, lebo bicie síce boli mojou bránou do kapelného života, ale rýchlo som prišiel na to, že mi to nebude stačiť. Chcel som robiť aj svoju vlastnú hudbu, a tak som sa chopil gitary. A keďže nemám trpezlivosť na to, aby som sa učil teóriu, tak mi vo veľkom pomáhali tabulátory. Pamätám si, keď som sa ešte za čias Irie ako jednu z prvých vecí rozhodol naučiť aspoň kúsok I Am The Black Wizards od Emperoru a rýchlo som zistil, že to je na začiatok priveľký oriešok.
Ktorý koncert a s ktorým z tvojich projektov ti utkvel v pamäti doposiaľ najviac a z akého dôvodu?
Minuloročný krst posledného albumu Slight Lie. Tam to bola číra dokonalosť. Vynikajúca účasť, atmosféra a k tomu všetkému nám album krstila legenda Rado Priputen z Insepultusu. Jednoducho pecka. Spomeniem aj koncert Irie na Železničnom Masakri 2019 vo Svite, kedy sa s nami na pódium prišiel besniť pán SBS-kar. To prosto nezažiješ len tak! Rovnako to asi bolo aj s mojím úplne prvým koncertom v živote. Keď sme začali hrať, tak som nemohol uveriť, že sa mi plní vtedy už dlhoročný a očividne životný sen.
S ktorou kapelou si odohral svoj doposiaľ najväčší koncert, kde to bolo a ako si sa pred vystúpením cítil?
Myslím, že to boli oba posledné ročníky Šariš Rock Fest v Sabinove, kde sme to s Gloomom okrem iného aj organizovali. Mali sme vynikajúcu účasť, takže som sa necítil nijak nervózne, práve naopak.
Popri všetkých projektoch, ktorých si súčasťou, čo ťa priviedlo k tomu, že si sa rozhodol pre sólovú tvorbu?
Vec sa má so mnou tak, že som celkom ,,control freak“, ale nie vyslovene diktátorský. Mám rád kolektívnu tvorbu, lenže je na tom niečo veľmi závislé, mať všetko pod palcom, ale len do určitej miery. Keď máš super spoluhráčov, tak je tá chémia jednoducho nenahraditeľná.
Keď vezmeme do úvahy tvoje kapely aj sólovú tvorbu, je to žánrovo dosť pestré. Máš nejaký obľúbený metalový subžáner, ku ktorému sa vraciaš najviac?
Neviem či taký mám. Možno práve to je na tom super, že viem byť svojím spôsobom nepredvídateľný minimálne voči sebe, lebo sa tak aspoň nenudím a stále ma môže nadchnúť niečo iné. To sa týka aj tvorby songov. Ale ak by som mal nejaký žáner uviesť, tak je to death metal a post-metal.
Tento rok si vydal EP a dva single a tretí je na ceste. Je šanca, že sa budúci rok dočkáme aj plnohodnotného albumu?
O ten bola snaha už tento rok, ale nie vždy to okolnosti umožňujú. Myslím si, že budúci rok to je už reálnejšie, vrátane ďalších singlov, ale nechcem to unáhliť.
Ako vznikol nápad prizvať k trojici najbližších singlov rôznych metalových spevákov a hudobníkov? Budú tieto tri skladby nejako koncepčne prepojené?
Nápad vznikol doslova za jeden večer. Keď som ponahrával všetky svoje vokály, tak som v jednej pasáži mal dosť nezvyčajnú polohu hlasu a zistil som, že mi to pripomína Dodiho Košča z Perversity. Tak som ho oslovil a potom mi napadlo, čo ak by bol tento spevák tu, tento tam, tu by bol sólový gitarista a bolo vymaľované. Zložitejšie bolo už len všetkých ponahrávať, čo nejaký čas, samozrejme, trvalo. No a čo sa týka koncepčného prepojenia, tak celá tá myšlienka volania si mnohých hostí je vlastne jeden koncept. Neviem, či sa na to budem viazať textovo. Už len kvôli tomu, že by som rád skúsil spraviť inštrumentálnu skladbu. No nedávam tomu veľkú šancu, inštrumentálky mi nikdy nešli.
Máš už potvrdených hostí aj na ďalšie dva single? Môžeš prezradiť aspoň niektoré mená?
Mám nejakých vyhliadnutých, ale nikoho som ešte neoslovil. Do druhého „dielu“ je ešte ďaleko. Jediné, čo mám, sú dva samostatné single mimo túto myšlienku, ktoré už len čakajú na svoj čas.
Kedy približne plánuješ tieto single vydať?
Hneď, keď mi ten koncept napadol, som si povedal, že tie skladby nevydám hneď po sebe. Chcem mať od nich určitý odstup a robiť ich len vtedy, keď budem mať vhodný nápad. Preto prvý singel budúci rok nebude súčasť tejto trilógie.
Plánuješ svoj sólový projekt priniesť aj na koncertné pódiá?
Skôr asi nie, bolo by to zbytočné. Naživo sa postupne chystám budúci rok rozbehnúť inú zo svojich aktivít, ale tak človek nikdy nevie.
Okrem hudby sa venuješ písaniu aj grafickému dizajnu. Ako si sa dostal k týmto tvorivým smerom?
K písaniu som sa dostal cez otca a jeho kamaráta. Otec je bývalý redaktor slovenskej edície Metal Hammeru a myslím, že ma to dosť fascinovalo, ale asi nie do takej miery, aby som sa sám rozhodol písať. Nepamätám si to úplne presne. Pamätám si viac to, že ma jeho kamarát stiahol do teraz už dávno mŕtvej redakcie Music Borders a jedny z prvých článkov, ktoré som robil, boli nejaké promo články k vtedajším singlom Signum Regis. Najviac si však z toho obdobia pamätám, že som sa extrémne tešil, keď som robil rozhovor s Perversity. Pre mladé ucho to bol neskutočný vrchol! Potom redakcia zanikla a neskôr som začal svoj vlastný webový fanzine Tronizer, ktorý som po čase tiež ukončil. A minulý rok som sa pripojil k PROROCKERu.
Je nejaký albumový obal, na ktorom si pracoval a bral si to ako výnimočnú poctu?
Okrem iných obalov, ktoré som doteraz robil, som najviac hrdý na grafiku pre Wayd a ich CD vydanie dema Shape Of Your Mind. Je to moja no. 1 SK/CZ kapela a to, že som dostal príležitosť robiť im grafiku, je pre mňa úplne sureálne.
Čo pripravuješ so svojimi kapelami v budúcom roku? Máte už nejaké plány alebo ciele?
S Gloomom sme práve dokončili nahrávanie albumu, takže nastal čas na mixovanie, čiže sme opäť o krok bližšie k jeho vydaniu. Veľmi sa z toho tešíme. So Slight Lie na ďalšom albume robíme a črtá sa z toho veľmi pestrá nahrávka. Čo sa týka mojich bočných aktivít, chcel by som ten sólový album. Materiál je, už to len treba nejako rozumne dokončiť. K čomu sa veľmi vyjadriť neviem, je Sik Salvation. Projekt sa po vydaní nového singlu nechcene zastavil a, žiaľ, neviem, čo bude ďalej. Preto sa radšej budem sústrediť na sólový album a zvyšku nechám voľný priebeh.
