Organizátori sa potili. Polícia mala zasadnutia a porady. Domácim bol nariadený home office a brány niektorých škôl sa na deň uzavreli. Niektorí sa modlili za zrušenie celej akcie, iní za dobré počasie. Aký bol včerajší koncert nemeckej legendy RAMMSTEIN? Podľa všetkých to mala byť najväčšia akcia, akú táto krajina pamätá. Podľa nás si ju táto krajina zapamätá na veľmi dlho.
Do areálu trenčianskeho letiska sme 14. júna prišli s celkom slušným časovým predstihom okolo druhej poobede. Príjazdová cesta bola výborne značená už od diaľnice a zdržanie v tesnej blízkosti parkoviska, kde dopravu usmerňovali desiatky ľudí, bolo úplne zanedbateľné. Po odstavení auta a preskúmaní blízkeho okolia sme sa presunuli cez kontrolu lístkov a bezpečnostnú kontrolu do zóny s občerstvením a oficiálnymi produktami kapely Rammstein. I keď sa názory na sociálnych sieťach líšia, nedá sa vyvrátiť, že výber jedál bol obrovský a stanov s nápojmi bol dostatok. Všade vládla príjemná festivalová atmosféra, prerývaná typickým slovenským sťažovaním sa a nadávaním na dlhé rady k občerstveniu, na jeho ceny či na dĺžku radu k obchodu kapely (ktoré boli v areáli, mimochodom, až štyri).
O štvrtej sa otvorili brány do jednotlivých sektorov a ľudia si začali hľadať svoje miesta. Čakanie na koncert v blízkosti monštruóznej konštrukcie pódia spríjemňovala muzika. Celý čas hrali hity kapely Rammstein. Hudba znela v príjemnej hlasitosti ako podklad k všadeprítomnej vrave skupiniek fanúšikov. Hity hrali síce poväčšine také, ktoré neodzneli vo večernom setliste, ale aj tak bolo celkom prekvapivé, že pred koncertom pustili to, čo malo byť zlatým klincom večera.
Čakanie na ôsmu hodinu prekvapivo ubehlo ako voda a francúzske duo Abélard sa na minútu presne objavilo na malom štvorcovom pódiu umiestnenom na rozhraní oboch zón vyčlenených pre stojacich fanúšikov. Po štyroch hodinách počúvania Rammsteinu z reproduktorov bolo dosť prekvapivé zistiť, že dievčatá prišli odohrať desať klavírnych verzií skladieb od kapely (áno, predpokladáte správne) Rammstein. Piesne v ich podaní zneli príjemne a hlavne skladbu Deutschland odpálili s neskutočnou energiou, ale i tak bolo ich vystúpenie v konečnom dôsledku len tichom pred búrkou.
Po odchode dua Abélard nasledovalo ešte dvadsať minút čakania na hviezdu večera. Mnohí by sa zhodli, že týchto dvadsať minút bolo pocitovo dlhších než štyri hodiny od vstupu do areálu po začiatok koncertu. Ľudia v blízkosti stanu zvukárov ale mali to šťastie, že im ho skrátil svojím milým a hlavne veľmi zábavným správaním kameraman. Umelecký výkon síce dámy podali skutočne solídny, ale slovenské publikum zábavného kameramana odmenilo za jeho „herecký výkon“ o čosi srdečnejšími ováciami než mladé Francúzky.
Krátko po deviatej prišlo to, prečo sa všetci prítomní na letisku v Trenčíne zhromaždili (pozor, spoiler: nebolo to kvôli žiadnym satanistickým rituálom). Za zvuku Händelovej Hudby k ohňostroju sa v strede pódia zodvihla veľkoplošná obrazovka s logom kapely a spoza nej sa potom na výťahu opäť spustil dole na pódium frontman Till Lindemann, kde sa pridal k svojim piatim kolegom a spoločne odpálili obrovský koncert hitom Rammlied. Z veží v areáli sa dvíhali kúdoly čierneho dymu a vietor sa rozhodol umocniť zážitok z koncertu tak, že všetok dym tlačil priamo dole na divákov.
Nasledovali Links 2-3-4 (samozrejme, s klávesákom pochodujúcim na bežiacom páse) a Bestrafe Mich. Následne kapela uštedrila fanúšikom kúsok Giftig z najnovšieho albumu. Potom prišla na rad pieseň Sehnsucht a nasledujúca Mein Herz Brennt príjemne prekvapila výbuchom svetlíc v prvom refréne. Pri skladbe Puppe nechýbal obrovský horiaci kočík.
Po ďalších dvoch kúskoch z najnovšieho počinu – Angst a Zeit – prišiel na rad elektronický remix skladby Deutschland, kedy sa vo výťahu v strede konštrukcie pódia objavil gitarista Richard Zven Kruspe v úlohe DJa. A publikum s otvorenou náručou prijalo aj túto jeho tvár. Vrcholom boli svietiace „postavičky“ tancujúce na pódiu. Remix pozvoľna prešiel do albumovej verzie skladby Deutschland sprevádzanej unikátnou svetelnou šou a hneď na to do ďalšieho tanečného hitu Radio. Nechýbalo ani povestné flambovanie klávesáka počas Mein Teil a strieľanie z ohnivej kuše počas Du Hast. Kapela sa naoko rozlúčila s davom hitom Sonne, ale to, samozrejme, nemal byť úplný koniec.
Po chvíli sa páni vynorili v spoločnosti dievčat z Abélard na spomínanom malom pódiu a strihli si spolu pieseň Engel. Treba uznať, že klavírny podklad v kombinácii s Tillovým spevom a viachlasným vokálom zvyšku kapely dal skladbe úplne nový rozmer, ktorý bol ešte umocnený svetielkujúcimi mobilmi a spevom publika. A spievať mohli ozaj všetci, pretože text bol premietaný na veľkoplošných obrazovkách.
Po jednej akustickej skladbe sa kapela presunula v gumených člnoch na rukách davu späť na hlavné pódium, pričom Kruspe stihol počas svojej „plavby“ z člna rozdať niekoľko podpísaných kartičiek. Nasledovali ďalšie prídavky v podobe skladieb Ausländer, Du Riechst So Gut a Ohne Dich. Kapela neodoprela fanúšikom ani plameňometné gitary a Tilla ako ohnivého páva počas skladby Rammstein.
Atmosféra bola neopísateľná a keď pri Ich Will zahlásil Till ľubozvučnou slovenčinou „ruky hore“, asi nebolo na letisku páru rúk, ktorý by nezdvihol a netlieskal do rytmu. Pieseň Pussy, ktorá býva súčasťou koncertného setu na tomto turné (aj so všetkým, čo k nej patrí) sa slovenskí fanúšikovia nedočkali. Na rozlúčku sa ozvalo Adieu, Good Bye, Auf Wiedersehen z piesne Adieu, obrovská konštrukcia sa poslednýkrát rozhorela a kapela sa vytratila z pódia.
Nasledovala nervozita a nekonečné čakanie na odchod z areálu letiska autami. Nekonečné zástupy chodcov a ešte nekonečnejšie šíky tisícov áut sa zipsovali slimačou rýchlosťou. My sme sa dostali na hlavnú cestu po dlhých štyroch hodinách. Či sa odchod dal alebo nedal zo strany usporiadateľa lepšie zorganizovať je veľmi otázne. Jedno je ale isté. Aj napriek kolónam pri odchode určite prevažuje nezabudnuteľný a ťažko opísateľný zážitok, ktorý Rammstein vytesali svojím vystúpením každému prítomnému človeku hlboko do pamäti.
