Letná festivalová sezóna začala vo veľkom. Vo Zvolenskej Slatine ju totiž 16. júna odštartovala akcia s názvom Veľká Slatina so zvučnými slovenskými (a jedným českým) kapelnymi menami.
Od šestnástej hodiny sa areál pri futbalovom ihrisku, nazvaný Olympic fields, zapĺňal nielen domácimi návštevníkmi všetkých vekových kategórií. Úvod festivalového dňa patril kapele H.D.P. (Hrubý domáci produkt), po ktorej si miesto na pódiu prevzala slovenska punková legenda KONFLIKT. Bohužiaľ, nie všetkým sa dalo stihnúť prísť už na vystúpenie týchto prvých kapiel (vrátane nás), no ako je o Konflikte známe, určite dopriali Zvolenskej Slatine poriadnu punkovú nakladačku.
Za tónov kapely D.A.R.S. (Desmod a Robo Šimko) prichádzalo do areálu stále viac hudbychtivých fanúšikov a zároveň sa predlžovali rady pri stánkoch s občerstvením, ktorých mohlo byť pri takej hojnej účasti určite viac.
Robo Šimko je určite adekvátnou náhradou za Kulyho a spolu s ním (a Michalom Chrenkom za bicími) sa kapela akoby vrátila viac ku svojim koreňom a podala solídnu rockovú šou. S hitmi ako Lavíny, To nie je možné, Niekto ti to povie skôr než ja či Vyrobená pre mňa nemali problém roztlieskať a rozospievať ľudí. Len frontmanove opičky občas zbytočne kazili atmosféru skladieb.
Obrovský výbuch energie prišiel s kapelou HEĽENINE OČI. Pod pódium sa okamžite nahrnulo množstvo ľudí. Kapele „žrali“ každú pieseň, slovo, gesto. Spolupráca medzi hudobníkmi a publikom bola výborná, najväčšiu odozvu si vyslúžili skladby Langoš, Obchádzka či NAKA. Heľenine oči s ľahkosťou potvrdili, že sú naša najlepšia festivalová kapela a aj keď niekomu možno nesedí úplne ich štýl hudby, naživo ich prosto musíte milovať.
S metalovou náložou pricestoval Láďa Křížek a jeho legendárny KREYSON. Po tom hurikáne, čo spôsobili Prešovčania HO, bol toto trochu útlm v atmosfére. Láďa síce potešil srdcia starých bigbiťákov (ako ich sám nazval), no aj sám niekoľkokrát trochu otrávene poznamenal, že či tam vôbec niekto žije a že také vyschnuté publikum ešte nezažil. Zlatý chlapec však nepochybne nadchol mnohých prítomných metalistov a ako jeho set postupoval, získaval si aj väčšiu odozvu. Zaspomínal si nielen na svoje aj tri dekády staré hity, ale aj na Radima Pařízka, ktorému venoval kúsok piesne Vzpomínky.
No s príchodom poslednej kapely bolo jasné, na koho tam všetci od škôlkarov cez maturantov až po ročníky mladé duchom čakali. Na Olympic fields ste cítili nával radosti už pri prvých tónoch kapely HORKÝŽE SLÍŽE, keď frontman Kuko doslova vbehol do ringu a odpálil Horí ti maštaľ. Svoj set, ktorý Kuko odspieval v boxerských rukaviciach, vyskladali ako na želanie svojim starším fanúšikom. Bol plný tých najväčších a najznámejších hitov z ich starších albumov. Logická hádanka, A ja sprostá, LAG Song či Líza a Wendy však nebavili len tie generácie, ktorým sa k nim viažu spomienky na detstvo či mladosť, ale aj ich deti, ktoré v čase ich vzniku neboli ešte ani v plánoch, nie to ešte na svete. Kto by bol povedal, že Horkýže Slíže budú taká rodinná kapela.
A tie skladby zneli stále tak dobre ako kedysi. Vek ani čas kapele nijako neubrali na kvalite ani vtipoch medzi skladbami. A ani fanúšikom. Pri piesni Vlak som sa hneď cítila ako na výlete na ZŠ, keď sme si to so spolužiakmi cestou domov spievali na celý autobus. Silný refrén, Atómový kryt, Bicie v 85-tom,… Malá Žuzu to zakončila, ako sa patrí.
Zvolenská Slatina má za sebou príjemnú akciu pre milovníkov slovenských hitov. A ja sa len opýtam podobne ako Kuko po každej piesni HS: Chcete ešte jednu?
