S revolúciami prichádza zmena a často spôsobujú šok. Multiinštrumentalista a spevák HONZA KŘÍŽEK (Walk Choc Ice, Blue Effect) predstavil svoj druhý sólový album pod názvom Revoluce. A naozaj. Oproti jednotke, ktorá mala namiesto názvu symbol hashtag # (2017), prichádza Honza s totálnou zmenou.
Niekedy je však revolúcia aj návratom k niečomu, čo bolo. To je aj prípad nového albumu Honzy Křížka a jeho návratu ku koreňom z predsólovej dráhy. Toho, kto pozná tvorbu Walk Choc Ice, by staronový štýl novinky prekvapiť nemal. Honza mal ku crossoveru vždy blízko. Otázny je len dosah tohto štýlu v súčasnosti. To ale uvidíme až v budúcnosti.
Hluché miesto na albume nenájdete. Preletíte ním ani sa nenazdáte. Má všetko, čo má správny crossový album mať. V skladbách je dostatok agresivity, štipka vulgarizmov, odkazy na ilegálne párty a omamné látky aj kus pouličného slangu. V poslednej veci na albume s príznačným názvom Díky sa dozvieme, kto za toto všetko môže. Honza ďakuje všetkým svojim českým a svetovým vzorom naprieč žánrami. Od bluesových a rock n‘ rollových velikánov cez heavymetalové a crossoverové legendy až po klasikov rapu.
Aj keď sa nedávny singel Devadesátky štýlovo na album nezmestil, predznamenal, čo Honza chce. Hudbou sa mu návrat vydaril. To ostatné, čo v skladbe žiadal, sa mu asi nesplní. V každom prípade veľké plus, že sa Honza albumom vydal na tŕnistú nemainstreamovú cestu, hoci mohol použiť kalkul a hrať to na skalné publikum zvyknuté na pokojné a pohodové pesničky.
Honza na novinke pritvrdil a to je dobre. Celý album si nahral a naspieval sám (bicie, gitara, basgitara). Okrem základných rockových nástrojov, na ňom nezačujete žiadny klávesový nástroj ani žiadne sample.
V hodnotení strhávam dva body, lebo aj keď neočakávam opus dlhý osemdesiat minút (ako u Honzových obľúbencov Iron Maiden), polhodina je naozaj málo. I keď je pravda, že energiou vás album nabije na dlhý čas.
HODNOTENIE
