Potvrdili April Weeps novým albumom svoje miesto medzi domácou špičkou? (recenzia)

Zdieľať

Prešli už štyri roky, odkedy APRIL WEEPS vydali svoj druhý štúdiový album Comma. Dlhé čakanie konečne skončilo a slovenskí atmosférickí metalisti nám darovali vytúženú trojku s názvom Cataclastic. A pokiaľ pre vás náhodou nie je značka April Weeps dostatočnou zárukou kvality, hneď pridáme ešte meno Jens Bogren, ktorý sa postaral o mastering albumu a okrem iných spolupracoval aj s kapelami ako Opeth, Katatonia a Dimmu Borgir.

Novinka obsahuje osem skladieb. Už dávno sa mi nestalo, že naozaj neviem, kde začať a čo skôr spomenúť a vyzdvihnúť. Pustím sa do toho teda od prvej piesne Igneous. April Weeps otvorili novinku ozaj veľkolepo. Tajomný úvod a jemu podobné časti s príjemnou harmóniou, akustickou gitarou a nesmierne podmanivým vokálom, kontrujú napätejším a tvrdším statiam so screamom/growlom. Jedným dychom tu spomeniem aj skladbu Cataclasis, kde sú kontrasty ešte zreteľnejšie a predely rôznorodého hudobného materiálu ešte zaujímavejšie.

Za najtvrdšiu skladbu z albumu sa dá označiť Into The Mass Flow. Okrem klincujúcich bicích toto tvrdenie podčiarkuje predovšetkým absencia čistých vokálov. Inak sa aj v tomto kúsku objavujú mnohé harmonické časti a pútavý rytmus. Odhliadnuc od tejto piesne sa mi zdá, že na novom albume hrajú čisté vokály prím a je ich viac, než tomu bolo pri predošlých nahrávkach. Ale možno to je iba pocit.

V skladbe Crossing The Waves by som rád upozornil hlavne na príjemnú pomalšiu pasáž, ktorá je ohraničená hutnejším materiálom. Nájdete v nej opäť nadpozemský vokál, skvostné gitarové sólo a výborný klavírny part. A keď sme pri klavíri, prehupnime sa rovno do Fundamental Ingressions, kde je vydarený klavírny part podporený sviežou rytmikou. Pozitívna atmosféra skladby dokonca zostáva zachovaná aj v časti, kde sa na povrch prebije surový growl. Výborne zaranžované.

Lithos je synonymom doomovej širokosti, Ruptures je prehliadkou emócií od melanchólie cez zúfalstvo až po výbuch amoku. A pozor! To všetko cítiť z hudby a vokálu aj pri absencii textu. V Briolette Cut som síce čakal, že úvodná gradácia prepukne do niečoho mohutnejšieho, ale po pár sekundách som zabudol aj na to a opäť sa nechal strhnúť energiou a nápaditou atmosférou piesne, ktorá zaujme predovšetkým partom s hovoreným slovom.

Popri tom všetkom mi u April Weeps veľmi imponuje prítomnosť skoro nekonečného množstva klávesov. Výborný výber zvukov od slákov cez atmosférické zvuky, klavírne party až po lead zvuk v závere Into The Mass Flow.

Album výborný zvuk. A inak už vlastne ani nemôžem použiť žiadny superlatív, pretože by som sa aj tak len opakoval. Snáď by som ešte spomenul vydarené digipak prevedenie s krásnou grafikou. April Weeps potvrdili, že patria medzi domácu špičku a zo mňa urobili ešte oddanejšieho „weepera“. Tento rok už vyšlo na domácej scéne množstvo kvalitnej muziky a ostáva len čakať, kto nás ešte do konca roka prekvapí. Ale jediným som si istý. Cataclastic sa u mňa s prehľadom dostane minimálne do prvej trojky za rok 2022.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←