Bratom Čechom to v melodických rockových žánroch pristane. Svojimi nahrávkami nás o tom presvedčila už nejedna kapela. Ďalšou do zbierky, ktorá tento fakt podčiarkuje hrubou čiarou, je brnianska formácia ROSA NOCTURNA. Tá je na scéne do roku 2007, ale svoj prvý dlhohrajúci počin Zapomenuté příběhy vydala až v roku 2016. Nasledovateľ Za hradbami času na seba nedal ani zďaleka tak dlho čakať a vyšiel hneď na ďalší rok. Nás bude ale zaujímať ich tretí štúdiový album, ktorý kapela nezávisle vydala 11. novembra 2020 a nesie meno Andělé a bestie.
Hneď na úvod si kapela poslucháča získa pútavým tvrdým riffom a vydareným orchestrálnym zvukom. Pri nápaditej melódii a veľmi peknej farbe hlasu oželiete aj chytľavosť refrénu, ktorý sa vám kvôli množstvu dospevov, viachlasov a priam opernému nádychu určite len tak na prvé počutie do uší nezaryje. Okrem skladby Světlonoš vás rozmanitosťou spevov očarí Touhy v mlze, kde sa tučné zvukové steny nádherne striedajú s uvoľnenejšími pasážami. Čerešničkou je gitarové sólo.
Okrem nástrojov, na ktoré sme bežne v rockovej a metalovej muzike zvyknutí, dala kapela v živej a veľmi rytmickej piesni Lékárník priestor aj trúbke, v Padám flaute a husliam (upriamte tu pozornosť na valčíkový rytmus v kombinácii s divokými bicími) a husle sa objavia aj v harmonicky a melodicky príjemnej Až jednou či epickej Dopisy na frontu. Folkom je reznutá tiež skladba Lykantropie, ale hravá muzika je v nej pretkávaná dávkou surovosti.
Okrem spomínanej Dopisy na frontu sa dá za vydarené epické dielo označiť aj pieseň Strach. Tajomný úvod a záver s detským spevom ohraničujú rytmické časti so ženským vokálom, ktorému kontruje growl. Ten zas striedajú vydarené klavírne party. Pre mňa je Strach určite jedna z najvydarenejších skladieb na tejto nahrávke. Konkrétne jedna z troch najvydarenejších.
Do jedného vreca by som s ňou totiž hodila aj pieseň Vetřelec, ktorá pôsobí asi najenergickejšie zo všetkých. A to hlavne vďaka vydarenému heavymetalovému riffu, skvelej melódii a o čosi temnejšej atmosfére. Tretia Periculum je symfonická inštrumentálka, ktorá v sebe zahŕňa príjemne melodické pasáže aj časti plné napätia. K tomu, aby vám privodila zimomriavky, dokonca nepotrebovala ani prítomnosť gitár a bicích.
Na svoj album kapela zaradila ešte skladby Skinchangers a Intruders, ktoré sú vlastne anglickými verziami piesní Lykantropie a Vetřelec.
Mal som možnosť počuť aj predošlé nahrávky tejto kapely a som rád, že si zachovali veľa prvkov, ktoré robili ich hudbu zaujímavou. Ale aj tak musím konštatovať, že Andělé a bestie sú iné. Akoby z tejto nahrávky ešte viac sršal nádych klasických českých rozprávok. Odveký súboj dobra a zla v nesmierne sympatickom metalovom šate ozdobenom nekonečne nápaditými melódiami.
Bodku za týmto nesmierne vydareným dielom tovorí krátke, mierne symfonické a tak trochu znepokojujúco znejúce Outro s otvoreným koncom. Akoby mal album ešte pokračovať. A ja by som nebol proti. Kým sa ale dočkáme pokračovania, pustím si ho odznova. A to by ste mali spraviť aj vy.
HODNOTENIE
foto: obrjen
