Oplatí sa pri In The Abyss vsadiť na prvý dojem? (recenzia)

Zdieľať

Zaujímavý názov kapely aj albumu, pútavý obal ako graficky, tak aj farebne a žánrové zaradenie melodický doom/death metal. Takáto vábna kombinácia ma primäla ohliadnuť sa za debutom The Promethean Principle z dielne českej formácie IN THE ABYSS. Album vydali svojpomocne v septembri 2019 a po jeho viac než ročnom odpočinku sme sa rozhodli pripomenúť vám ho aj v našej redakcii.

Na tomto počine nájdete päticu skladieb. Vo väčšine z nich nájdete mnoho svetlých momentov. Keď sa človek sústredí na detaily, tak v nich určite nájde pasáže, ktoré sa dajú vyzdvihnúť. Napríklad riff v Transient Sirius či vydarené sólo a melodika v Asymmetry Within God’s Design. Kombinácia ženského vokálu a growlu vo viacerých skladbách tiež spadajú do kategórie pozitív. Avšak každá minca má dve strany.

Nemôžem si pomôcť, ale tomuto albumu niečo chýba. Neviem, či je to samotnými nahrávkami alebo masteringom, no už v prvej Worms‘ Hole som márne čakal, kedy rozliaty klávesový úvod pretne poriadny basový tón a celá skladba narastie do šírky a naberie atmosféru. Dočkal som sa však len pohrávania sa s elektronickými efektmi a spomínaná šírka a atmosféra ostali opomenuté aj po nástupe gitár a bicích. Akurát spev znel ozaj dobre.

V trende podobne prázdneho zvuku sa niesli aj Transient Sirius, Asymmetry Within God’s Design a Morning Eyes Of Evening Stars. Vo všetkých som ako poslucháč našiel niečo lákavé, ale všetky ma odradili prázdnotou. Som zvyknutý, že doommetalové skladby sú vystavané na naliehavej atmosfére. Tu sa ale akosi nevedela predrať na povrch. Piesne, ktoré mali potenciál byť skutočne kvalitnými kúskami, sa pochovali vo vlastnej zvukovej prázdnote.

A potom prišiel záblesk. Záblesk v podobe titulnej The Promethean Principle. Dravý úvod, rýchle bicie a gitarové rozklady ruka v ruke s klávesovými zvukmi a do toho v spoločnej symbióze ženský vokál aj growl. Dokonca sa tu objavuje aj hovorené slovo. Konečne nastala plnosť zvuku, ktorá nádherne vyzdvihla vydarenú melodiku a podčiarkla pasáže so žiarivou harmóniou.

Bez najmenších pochýb môžem túto skladbu označiť za vrchol albumu. Nič lepšie tu určite nenájdete. Možno som mal vysoké nároky vzhľadom na to, ako ma kapela zaujala už predtým, než som ju počul. Isté ale je, že keby In The Abyss zaplnili zvuk vo viacerých skladbách alebo albumu dopriali kvalitnejší mastering, možno by som bol rovnako nadšený aj zo zvyšku albumu a nielen z fragmentov jednotlivých skladieb. Snáď nabudúce.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←