S českou thrashmetalovou formáciou EXORCIZPHOBIA som sa stretol naposledy v roku 2018 pri vydaní albumu About Us Without Us. Už vtedy ma ich muzika dostala svojou melodikou, hrou s rytmom, hymnickými refrénmi a inými prvkami, ktoré pre thrashové kapely nie sú úplne obvyklými. Chválil som ich aj za obrovskú energiu, ktorá z ich muziky prúdi. Odvtedy už páni vydali niekoľko novších počinov, a tak je načase sa k ich tvorbe vrátiť. Vezmime to pre poriadok chronologicky a pripomeňme si ich zatiaľ posledný dlhohrajúci album.
Digitotality chlapci vydali v novembri 2020, teda po dvoch rokoch. Doska opäť vyšla pod krídlami Support Underground. Tentoraz musím ako prvý pochváliť poriadne tučný zvuk nahrávky. Od prvej sekundy kapela zahalí podvedomie svojich poslucháčov do čierneho závesu gitarových stien. Okolie sa stáva irelevantným a človek sa dokáže sústrediť iba na energiu prúdiacu z gitár, bicích a výborného spevu.
Som veľmi rád, že si kapela zachovala dobré zvyky a všetko, čo som chválil pri predošlej nahrávke, bolo zachované. Naďalej sa hrajú s rytmom skladieb s nevídanou ľahkosťou (Profit At All Cost, Ancient Deception, Perception Is The Key) a tlačia do uší ľahko zapamätateľnú melodiku a pokriky (Digitotality, Desires Of The Flesh, Corporate Dance). Sólová gitara šla hádam ešte o pár tried hore (Correct Opinions, Ancient Deception, Desires Of The Flesh). Zhrniem to asi takto: Keď si kapela dovolí na album zaradiť vyše deväťminútovú inštrumentálku a vy sa pri nej nenudíte ani jedinú sekundu, určite to o mnohom svedčí. Oumuamua akoby prevádzala smrteľníka najrôznejšími svetmi. Je plná príťažlivých melódií a neuveriteľného množstva zvukov, ktoré perfektne dotvárajú atmosféru jednotlivých častí.
Chalani za tie dva roky neskutočne dozreli a po kvalitatívnej stránke opäť poriadne vyrástli. Popri tom zachovali všetko, čo ich muziku robilo výnimočnou. Akoby našli kľúč k dokonalosti. Milujem ich nápaditý thrash, ktorý sa nebojí vystupovať za hranice, ale zároveň si zachováva a ctí sebevlastnú dravosť. Moderné prvky a kvalitný zvuk snúbi s tradičnými riffmi a priamočiare chytľavé vokály nie sú len prvoplánovým škrekotom. Značím kapele Exorcizphobia plný počet a hneď sa vrhám na jej novšie nahrávky…
HODNOTENIE
