V živote každého umelca sú viaceré míľniky. Talentovaná a charizmatická švajčiarska speváčka Melissa Bonny ich prežíva v tomto období hneď niekoľko. So svojou kapelou Ad Infinitum nedávno začala novú éru vydaním štvrtého štúdiového albumu a prvým headlinerským turné. Začiatkom budúceho roka navyše vydá svoj prvý sólový album. O tomto všetkom a aj o niečom viac nám porozprávala pred koncertom v zlínskom Masters Of Rock Cafe.
Myslím, že som niekde čítal, že si začala spievať ako malé dievča v školskom zbore.
Áno.
Kedy si si uvedomila, že chceš byť v metalovej kapele?
Myslím, že som mala okolo osemnásť, keď som prvýkrát išla s pár kamarátmi do skúšobne. Vtedy som sa chcela viac venovať hudbe a oni hľadali speváčku, tak som to s nimi skúsila. A nakoniec som sa k nim aj pridala. To bola moja prvá kapela. Potom som začala hrávať koncerty a chodiť na turné a veľmi som si to obľúbila.
Tvoj hlas je naozaj neuveriteľný. Pracovala si aj mimo zboru s hlasovým pedagógom? Alebo stále pracuješ?
Ďakujem. Áno, niekoľko rokov som pracovala s hlasovým pedagógom. Najprv teda v tom školskom zbore, ale potom som mala aj súkromné hodiny spevu. Teraz už väčšinu času pracujem sama.
V mnohých tvojich piesňach používaš čistý spev aj growl. Je ťažké medzi nimi prepínať v rámci jednej piesne?
Myslím, že je to len otázka zvyku. Robím to už mnoho rokov, takže teraz je pre mňa to prepnutie z jedného vokálu do druhého veľmi jednoduché. Baví ma, že môžem použiť oba štýly v jednej piesni. Je skvelé mať viac možností, ktorými môžem vyjadriť rôzne emócie.
Založila si Ad Infinitum, keď si ešte bola súčasťou Rage Of Light. Čo ťa vtedy viedlo k tomu, aby si založila ďalšiu kapelu?
Spočiatku to vôbec nemala byť kapela. Chcela som len robiť trochu inú hudbu, pretože Rage Of Light sa do značnej miery riadilo víziami hlavného skladateľa. Veľmi som si to užívala, ale chcela som mať popri tom aj niečo vlastné. Malo to byť len malé EP s piatimi piesňami. No keď som na tom začala pracovať, venovala som tomu stále viac času, energie a vrazila som do toho aj nejaké peniaze, kvôli kvalitnej produkcii. A potom som si povedala: „Poďme z toho urobiť kapelu.“
Prvé tri albumy Ad Infinitum majú v názve slovo „chapter“, teda kapitola. Sú koncepčne prepojené?
Áno, sú. Pri týchto troch albumoch sme sa pri textoch aj hudobnej atmosfére inšpirovali históriou. Každý album bol spojený s určitým obdobím a historickými postavami. Pri štvrtom albume sme sa rozhodli od tohto konceptu odkloniť a urobiť niečo osobnejšie, s textami založenými na vlastných pocitoch a skúsenostiach.
Takže Abyss je tak povediac začiatkom novej éry Ad Infinitum?
Presne tak.
Plánujete to v tomto duchu opäť potiahnuť dlhšie?
Áno, plánujeme vytvoriť ďalšiu trilógiu albumov. Tri nahrávky s podobným zvukom a témami, ktoré budú viac osobné. Od vnútorných bojov a neistôt až po posilnenie a sebadôveru. Chceme to podať tak, aby sa s tým ľudia mohli stotožniť.
Si aj členkou projektu The Dark Side Of The Moon. Ako vznikol nápad prerábať známe filmové a herné soundtracky?
Začalo sa to vlastne ako stávka s gitaristom Hansom Platzom. Nahrávala som pre Feuerschwanz pieseň Ding. A oni k nej vydali video približne v rovnakom čase, ako sme my vydali Marching On Versailles alebo Unstoppable. Nie som si istá, ktoré z nich to bolo. Ale videá oboch kapiel si viedli skvelo a len tak zo srandy sme si povedali, že kto prvý dosiahne milión zhliadnutí na YouTube, vyhráva. Hans chcel ale vedieť, čo bude tou výhrou. Ja som povedala, že neviem a on navrhol, že ak vyhrá, tak s ním nahrám jednu pieseň. Mal na mysli cover skladby Jenny Of Oldstones z Game Of Thrones. A napokon vyhral, pretože video Feuerschwanz malo milión videní skôr ako naše. Tak sme nahrali Jenny Of Oldstones. Keď to počul manažment a vydavateľstvo, povedali: „Prečo neurobiť celý album?“ A tak to celé začalo.
Hudba Ad Infinitum má tiež často priam kinematografický rozmer. Nemala by si niekedy záujem písať hudbu pre filmy alebo hry?
Áno, to by bolo skvelé. Veľmi by som to chcela. Raz som už spolupracovala na videohre a veľmi sa mi to páčilo, pretože je to iný svet, ale stále spojený s mojím záujmom. Milujem videohry. Ako tínedžerka som nimi trávila hodiny svojho času. A písať pre film by bolo, samozrejme, tiež fantastické.
Máš nejakú obľúbenú videohru?
Momentálne milujem Zeldu. To je teraz moja obľúbená hra. Ako tínedžerka som však hrávala celé hodiny World Of Warcraft.
Často spolupracuješ ako hosťujúca speváčka s inými kapelami. Úprimne, zdáš sa mi ako jedna z najaktívnejších metalových hudobníčok súčasnosti. Nájdeš si vôbec čas len pre seba?
Niekedy áno. Ale keď mám voľno, aj tak často robím niečo, čo súvisí s hudbou. Snažím sa však občas donútiť robiť aj niečo iné. Teraz mám psa a vďaka nemu chodím oveľa viac na prechádzky do prírody, čo je veľmi prospešné. Rada pozerám seriály a filmy, ale väčšinu času predsa len trávim hudbou.
Predpokladám, že dostávaš veľa ponúk na spolupráce. Ako si vyberáš, ktoré prijmeš?
Dobrá otázka. V minulosti som často prijala každú ponuku. Ak sa mi páčila pieseň, hneď som povedala: „Poďme do toho.“ Teraz som si uvedomila, že nemám k dispozícii nekonečné množstvo času a energie. Väčšinou sa sústreďujem na Ad Infinitum, Dark Side Of The Moon, svoj sólový projekt a občas na projekt priateľov, s ktorými naozaj chcem spolupracovať. Ale musela som začať hovoriť „nie“ mnohým projektom, pretože môj kalendár bol úplne plný a bolo to priveľa. Teraz sa rozhodujem srdcom. Ak to naozaj chcem alebo ak ide o blízkeho priateľa, potom áno.
Keď už hovoríme o tvojom projekte, na začiatku budúceho roka vydávaš svoj prvý sólový album. Aké máš z toho pocity a čo ťa inšpirovalo k jeho vydaniu?
Som veľmi nadšená. A trochu nervózna. Je to niečo iné než všetko, čo som doteraz vydala. A práve preto som to chcela urobiť. Už mnoho rokov vydávam metalové skladby. Ale to nie je celá moja osobnosť. Chcela som mať slobodu vydať niečo, čo je metal, pop, rock aj niečo medzi tým. A to bez toho, aby ľudia hovorili, že je to zvláštne. Pretože toto je album, o ktorý nikto nežiadal a ktorý nikto nečakal. Ad Infinitum má svoj zvuk, sme metalová kapela, takže ideme svojou cestou. Ale s týmto albumom som úplne slobodná. Môžem robiť čokoľvek chcem. Sú tam aj prekvapenia, pri ktorých si nie som celkom istá, ako ich metaloví fanúšikovia prijmú. Ale myslím si, že milovníkom hudby sa album bude páčiť.
Toto je tvoje prvé turné s Ad Infinitum, kde ste hlavnou hviezdou večera. Ako si sa cítila pred jeho začiatkom a ako teraz, po niekoľkých koncertoch?
Pred začiatkom sme cítili istý tlak. Keď sme boli predkapelou, nemali sme až takú zodpovednosť za predaj lístkov a samotnú šou. Ale teraz, keď je naše meno na vrchu plagátu a je rad na nás, aby sme ukázali, čo dokážeme, bolo to iné. Teraz, keď turné beží, je to skvelý pocit. Vidíme, že veľa ľudí nás chce vidieť naživo, sledovať náš rast. Mali sme viacero fantastických koncertov, niektoré aj vypredané. A to nám ukazuje, ako ďaleko sme sa od začiatku kapely dostali.
Takže by si povedala, že najväčší rozdiel medzi predkapelou a headlinerom je práve zodpovednosť?
Myslím, že áno. Aspoň ja to tak cítim. Máme zodpovednosť odovzdať kvalitné vystúpenie a dokázať, že si zaslúžime byť headlinerom.
Turné môže byť vzrušujúce, ale aj únavné. Čo ti pomáha udržať si rovnováhu a hlas v dobrej forme počas dlhých turné?
Zdravie, spánok a jedlo. Keď som na turné, telo potrebuje viac energie, takže jem viac, ale snažím sa jesť zdravo. Snažím sa tiež spať toľko, koľko potrebujem. A dôležité je aj prostredie. Napríklad teraz sme na turné s Tulip a Seven Spires. Je medzi nami dobrá atmosféra a aj priateľstvá. To je veľmi dôležité, udržiava to pozitívnu náladu. Nie je to niečo, čo môžeš ovládať, ale máme v tomto veľké šťastie.
A dá sa na turné vôbec dostatočne vyspať?
Niekedy je to ťažké, ale ja mám šťastie, pretože viem zaspať pomerne ľahko. Závisí to aj od ciest. Ak sú cesty hrboľaté, človeka to budí. Ale myslím, že sa to dá. Najmä teraz, keď už máme väčší tím, ktorý sa postará o väčšinu vecí. Takže my môžeme viac relaxovať.
Na záver mám pre teba špeciálnu otázku. Čo by mohlo fanúšikov prekvapiť, keby sa to o tebe dozvedeli?
Hm… čo asi? V akom zmysle?
V akomkoľvek. Čokoľvek o čo sa môžeš a chceš podeliť.
Dobre. Tak… Raz som si musela vybrať, čomu sa chcem venovať ako kariére. Pôvodne som chcela ísť k polícii. Bola som aj v armáde, aby som sa pripravila na prijímačky na policajnú akadémiu. Ale uvedomila som si, že by mi to zabránilo venovať sa hudbe tak, ako chcem. Tak som s tým skončila a rozhodla som sa ísť naplno do hudby.
