Koncom septembra tohto roku vydali českí ELBE svoj tretí album Peculiar. A oproti prvým dvom nahrávkam sa toho zmenilo naozaj veľa. Kapela sa jednak oficiálne pridala do stajne vydavateľstiev Octopus Rising/Argonauta Records a zároveň sa rozrástla na plnohodnotnú päťčlennú formáciu. K známym menám Stanislav Jelínek (Dying Passion) a Martin “Spacosh” Peřina (Between The Planets, Martians) sa pridali bubeník Jan Kylar (Dying Passion), basák Jan Stinka (Dying Passion) a novým vokalistom sa stal Pavel Hrnčíř, ktorého fanúšikovia poznajú predovšetkým z kapely Silent Stream Of Godless Elegy. Peculiar tak má hneď niekoľko predpokladov osloviť aj doteraz nezainteresovaných poslucháčov.
Nikdy som sa netajil svojou slabosťou pre post-black metal. S post-metalom sa síce nestretávam až tak často, no Elbe vo mne miestami vyvolali pocit, že tento žáner dokáže byť paradoxne ešte surovejší a chladnejší než post-black. K tomuto presvedčeniu ma na chvíľu priviedla pieseň Never Again, hoci treba dodať, že ide skôr o výnimku v rámci albumu.
Skladby Slow Down!, Place To Die a You & Me And The End sú tie, ktoré ma oslovili najviac. Možno by som uvítal o čosi viac rozlievajúcich sa vysokých gitarových melódií, prípadne výraznejšie konkrétne elektronické prvky, aké sa napríklad vynoria z gitarového mora v skladbe Before I Go. Kapela to však vyvažuje inde. Najväčšou devízou albumu je bezpochyby Pavlov hlas, ktorý pôsobí na väčšine nahrávky príjemne zamatovo. Pri počúvaní jednotlivých skladieb mám pocit, že práve spev vytvára podstatnú časť celkovej atmosféry.
Treba uznať, že Peculiar je veľmi ľahko stráviteľný album a Elbe sa počúvajú skutočne dobre. Po zvukovej stránke mu prakticky niet čo vytknúť, produkcia je na vysokej úrovni a pôsobí profesionálne. Napriek tomu mi na nahrávke chýba niečo navyše, nejaký silnejší moment alebo emócia, ktorá by ma prinútila vrátiť sa k nej opakovane s rovnakým očakávaním a chuťou.
HODNOTENIE
