Začalo to celkom nevinne. Kamarát ma 25. októbra zavolal na koncert kapely HELLOWEEN, pretože mal zvyšný lístok. Povedal som si, prečo nie. Túto kapelu mám rád a už roky som ich nevidel naživo. Navyše, aj napriek tomu, že som už videl naživo Helloween s Derisom, Kiskeho aj Hansena, ich spoločné vystúpenie som ešte nevidel. Keďže som pôvodne vôbec neplánoval na koncert ísť, nesledoval som ani udalosť a informácie okolo neho a teda som zabudol na jednu veľmi dôležitú vec – pozrieť sa, kto na Slovensku tento koncert organizuje.
S čistým svedomím môžem povedať, že agentúra Live Beats – skupinka ľudí, ktorí stoja aj za zrušeným Topfestom – sa u mňa veľmi rýchlo presunula do „koša“ k značke EPG/Profi Event.
O mnohom svedčí už to, že Helloween na Slovensku nevypredal päťtisícovú halu. Ľudia sa radšej vybrali do susedných štátov. A keď vedeli, kto koncert organizuje, nie je sa čomu čudovať. Organizátori totiž nesklamali a organizácia prebehla presne tak, ako by ste čakali.
Brány TiposBet Arény vo Zvolene sa mali otvoriť o 18:00. Po pätnástich či dvadsiatich minútach od uplynutia tohto času začalo byť v dave cítiť značnú nervozitu. K vyhroteniu emócii ešte dopomohol lejak, ktorý sa na rad čakajúcich ľudí spustil a neustával. Organizátori nechali nespokojných zákazníkov v zime a daždi stáť vyše hodiny. Či už mal organizátor na hodinkách zimný čas, alebo k hodinovému sklzu viedlo niečo iné, sa asi nedozvieme, pretože ľuďom stojacim v daždi nikto nič nepovedal. Bolo mi trochu ľúto zamestnancov a SBS-károv, ktorí si mnohé ako pešiaci v prvej línii zlizli za hlavného organizátora, ktorý určite sedel niekde v suchu a teple.
Atmosféra bola naozaj dusná. Okrem slovíčka „hanba“ sa skandovali rôzne vulgarizmy, smerom za zábrany lietali poháre a plechovky, lomcovalo sa plotom. V rade predo mnou sa fínsky fanúšik s rozpačitým úsmevom pýtal, či to tu takto funguje bežne a či tu bývajú koncerty často. Pán za mnou trefne poznamenal, že si určite niekde prečíta, ako zas robili metalisti bordel a nevedeli sa správať, ale kontext bude vynechaný. A táto katastrofa mala pokračovať.
Do nitky premočený dav (pretože komu by napadlo ísť na halový koncert s pršiplášťom!) vpustili dovnútra niečo po siedmej. O oddelených vstupoch pre golden circle, klasické státie, sedenia A a sedenie B sme mohli len snívať. Dav cca štyritisíc nespokojných ľudí, ktorí napriek všetkému vytrvali a neotočili sa na päte (pretože dosť bolo aj takých), prúdil dovnútra cez dvoje dvojkrídlových dverí, prepáčte za výraz, ako dobytok. Takmer nikto nevedel, kde je jeho miesto a čo bolo horšie, takmer nikto ľuďom nevedel poradiť. Vchádzali sme spoza pódia a obchádzali celú halu dookola, kým sme sa dostali k svojmu sektoru.
Cestou sme videli ľudí, ktorí už zapíjali tečúce nervy pivom, aj takých čo sa zahrievali niečím tvrdším, aby si v ľadovo vychladenej hale neprivodili prechladnutie, aj zúfalé a nahnevané výrazy tých, ktorí neveriacky čelili novej realite – žiadny golden circle nie je. Na kapelu sa budú pozerať asi z diaľky a pätnásť eur, ktoré si priplatili za vstupenku, už pravdepodobne nikdy neuvidia.
Mimochodom, moju vstupenku prvý raz chcela služba vidieť, až keď som vchádzal do konkrétneho sektoru na sedenie, ale bezpečnostná kontrola vstupujúcich neprebehla nikde a žiadna. Navyše by som odprisahal, že v našom sektore boli aj ľudia, ktorí tam na sto percent byť nemali a bohvie, či vôbec mali lístky. Keď ich totiž niekto vyhodil z miesta, že tam má sedieť podľa lístka on, náhodne sa presunuli na iné voľné sedadlo v dohľade. Asi toľko k bezpečnosti.
Poďme ale k príjemnejšej časti, teda koncertom. Napriek tomu, že všetci ľudia sa do haly ešte ani zďaleka nedostali, s desaťminútovým sklzom vyšli na pódium fínski BEAST IN BLACK. Túto kapelu som videl a počul po prvý raz a musím povedať, že mi v ich power/heavy metale trochu prekážal pretlak dance/elektro prvkov. Ale spevákov výborný hlas sa zarezával až do špiku kosti a bubeník robil za hradbou bubnov šou ako máloktorý iný.
Treba uznať, že páni sú vo svojom žánri očividne doma a ich vystúpenie malo poriadnu energiu. Čo je hlavné, kapele sa podarilo vyčariť nahnevanému publiku úsmev na tvárach a svojou metalovou párty ho poriadne zahriať pred prichádzajúcou hviezdou. Ich set trval zhruba hodinu.
O 21:00, kedy mal začať hrať Helloween, z reprákov zaznela ešte jedna skladba od Black Sabbath nasledovaná piesňou Let Me Entertain You od Robbieho Williamsa. Ale potom sme sa konečne dočkali. Plachta s logom nemeckej legendy padla a objavila sa krásna scéna. Prepracované pódium s obrazovkami, svetelnými efektami a (asi) hologramami tvorili spektakulárny, nezabudnuteľný až kinematografický zážitok. Pri niektorých projekciách mal človek pocit, že priam vyliezajú z obrazoviek.
A výkony kapely neboli o nič horšie. Maličké chybičky zvládli páni so cťou a len milo ukázali, že aj oni sú len ľudia. Technické problémy – počas krátkeho akustického vstupu prestala Kiskemu fungovať gitara – zvládli s humorom a vykorčuľovali z toho s ľahkosťou. Setlist, ktorý previedol fanúšikov štyridsiatimi rokmi Helloweenu na scéne, bol vystavaný naozaj skvele a prítomnosť všetkých troch spevákov na scéne dodávala celému zážitku ešte veľkolepejší charakter.
Pre mňa bol najpríjemnejším prekvapením večera asi Kai Hansen. Fanúšikom nezabudol predviesť svoju slovenčinu, pred skladbou Future World zahral kúsok zo skladby Edwarda Griega V sieni kráľa hôr a piesne Ride The Sky a Heavy Metal (Is The Law) odspieval ako z CD-čka.
Nechýbali najväčšie hity, novinky ani zábavné rozhovory spevákov medzi skladbami. Veľmi sa mi páčil aj element Keepera ako rozprávača medzi niektorými skladbami. Helloween pripravil pre svojich fanúšikov nezabudnuteľný koncert, škoda, že organizátor celú atmosféru pokazil už na začiatku.
Setlist: March Of Time, The King For A 1000 Years, Future World, This Is Tokyo, We Burn, Twilight Of The Gods, Ride The Sky, Into The Sun, Hey Lord!, Universe (Gravity For Hearts), Hell Was Made In Heaven, I Want Out, In The Middle Of A Heartbeat / A Tale That Wasn’t Right (akustický gitarový mini set), A Little Is A Little Too Much, Heavy Metal (Is The Law), Halloween, Invitation, Eagle Fly Free, Power, Dr. Stein, Keeper Of The Seven Keys
