September bol nečakane studený, avšak horúce albumové novinky zo sveta rocku a metalu túto nie práve príjemnú skutočnosť dokázali hravo vyvážiť. Počúvať, veru, bolo čo a do finálovej štvorky sa dostali tri legendy a jedno horúce želiezko v heavymetalovom ohni. Pôvodný plán spísať niekoľko riadkov o novinke thrashového kultu DARK ANGEL zahatalo podivuhodné rozhodnutie kapely nesprístupniť ju na streamovacích platformách, takže sa nateraz musíme zaobísť bez nej, rovnako ako bez noviniek RAGE a AMORPHIS, ktoré vyšli až na konci mesiaca.
Začať s kýmkoľvek iným ako s kmotrami power metalu HELLOWEEN by bolo neprípustné. Ich novinka Giants & Monsters ani mesiac po vydaní neprestáva byť hlavnou témou rozhovorov melódiechtivých metalistov a niet divu. Už osem rokov sedemčlenná partia na čerstvom záseku presviedča, že veľmi dobré prijatý bezmenný predchodca nebol iba náhodným výkrikom do tmy a ponúka päťdesiatminútový koktejl všetkého, čo na Tekviciach máte radi (aj nemáte, ale o tom trochu neskôr).
Úvodná šleha Giants On The Run hudobne síce ničím zvláštnym neprekvapí (ak nerátame vydarenú medzihru s Hansenovým spevom), ale spoľahlivo navnadí, keďže je to ten najklasickejší možný Helloween. Čo však prekvapí, a nie práve milo, je zvuk. Najviac si to zlízli bicie, ktoré majú divne plochý zvuk a nijak slávne nedopadli ani gitary, ktoré sú nepriebojné a celkovo akési tiché. Ak sa nad to dokážete povzniesť, odmenou vám bude úžasný Kiskeho výkon v nasledujúcej Savior Of The World, neodolateľný rockový feeling v klipovke A Little Is A Little Too Much či veľkolepé Gerstnerovo teátro Universe (Gravity For Hearts). Niektoré postupy vám možno prídu povedomé, náladou je album veľmi podobný skvelým temným platniam The Dark Ride a Gambling With The Devil, ale koho to môže prekvapiť pri kapele fungujúcej štyri dekády?
Najslabšie chvíľky si páni vybrali pri nemastnej-neslanej This Is Tokyo, ktorú nepochopiteľne nasadili ako prvý singel a úplne tristnej Weikathovej odrhovačke Under The Moonlight. Tá pôsobí ako paródia kapely, Rise And Fall z Temu a svojou silene veselou náladou a la Freedom Call sa stavia do jedného šíku s Can Do It a podobnými šaškárňami, ktoré si Weiki akosi nevie z času na čas odpustiť. Ale pri takom silnom zvyšku materiálu, aký Hells predložili, mu to zas ochotne odpustíme my, poslucháči.
Spokojní môžu byť aj fanúšikovia kanadskej legendy BRYANA ADAMSA. Šestnásty album tohto stále mlado pôsobiaceho šesťdesiatnika opäť spĺňa štandardy kvalitného arénového, pre rádia tak akurát tvrdého a zároveň prístupného rocku s mnohými presahmi do popu, ale aj do blues rocku.
Muzika je, samozrejme, korunovaná nezameniteľným Adamsovým chrapľákom. Aj keď sa na Roll With The Punches nájdu aj slabšie momenty typu nenápaditej Never Ever Let You Go a veľmi podobne vystavanej Be The Reason, tie najlepšie skladby sú také dobré, že tieto menej vydarené songy si vlastne ani nevšimnete. A Little More Understanding s Hammond klávesmi evokuje také veličiny ako Blue Oyster Cult či Alan Parsons Project, zatiaľ čo krásna akustická Love Is Stronger Than Hate s náznakmi country a skvelou ústnou harmonikou núti iba zatvoriť oči a užívať si skvelé muzikantstvo principálovej kapely.
Adamsova hudba je nekomplikovaná, možno by niekto povedal, že príliš bezpečná a idúca na istotu, ale je v rámci svojich mantinelov natoľko pestrá a tak dobre zahraná, že to nikomu súdnemu nemôže vadiť. Ak by aspoň dvadsať percent hudby v rádiách znelo takto, to by sa človek nemusel báť ho zapínať.
V komerčných rádiách by asi PRIMAL FEAR nepochodili nijako slávne. Len o jeden album menej ako Adams a maximálne trojročný rozostup medzi nimi, takto pilne makajú tieto, dá sa už povedať, legendy nemeckého heavy metalu. Aj keď kvalita jednotlivých štúdioviek je kolísavá, vždy išlo o minimálne nadpriemernú kolekciu masívnymi riffmi prešpikovaných metalových hitov s vokálnym kúzelníkom Ralfom Scheepersom za mikrofónom, ktorý im vždy dokázal dodať punc niečoho mimoriadneho.
Aktuálna platňa Domination je debutom pre bubeníka Andrého Hilgersa (o.i. ex-Rage) a gitaristku Thaliu Bellazecca, na rokmi overenom zvuku kapely sa však týmto nič nemení. Scheepers jačí rovnako sebaisto ako na debute, Mat Sinner sa po ťažkej chorobe vracia doslova s penou pri hube a hodina v spoločnosti týchto kováčov zbehne ako nič. Úvodná The Hunter sa nesie v strednom tempe a zdobí ju skvelý melodický refrén, speedovka Far Away dáva spomenúť na kolegov z Helloween nielen riffom, ale hlavne vokálnymi linkami. V polovici stopáže síce natrafíme na nepekný prešľap v podobe Heroes And Gods s tým najdebilnejším refrénom, aký som za posledné roky počul, našťastie, hneď za ním si poslucháč napraví chuť inštrumentálnou parádou Hallucinations, ktorá funguje ako akýsi prológ veľkolepej Eden s hosťujúcou Melissou Bonny.
Za zmienku stojí ešte predposledná skladba. March Boy March sa mohla smelo zaradiť do zlatého fondu ich tvorby. Výborný úvodný riff, ničivé slohy a bridge a… ďalší hlúpučký refrén, kde sa dookola huláka názov skladby. Prečo to robia, prečo?! Napriek týmto nešvárom možno skonštatovať, že Primal Fear nám dopriali ďalší výživný materiál. Tak čau o dva roky!
A napokon jedno veľké prekvapenie zo Švédska. Kvintet AMBUSH síce funguje už dvanásť rokov a čerstvý zárez Evil In All Dimensions je už ich štvrtý dlhohrajúci počin, pre mňa išlo o zoznámenie sa s ich tvorbou. A nech ma čert berie, táto neskrývaná pocta (cynickejší poslucháči nech si to slovo smelo zamenia za “kopírka”, aj mne to párkrát napadlo) Gamma Ray ma baví tak, ako už dlho nič a točím si ju v slúchadlách jedna radosť. Spevák Oscar Jacobsson má pomerne vysoko posadený hlas a v mnohých polohách je na nerozoznanie od Kaia Hansena, čo však nikomu, kto má rád svoj metal zaspievaný s istotou a silou, nemôže prekážať.
V podstate ide o veľmi jednoduchú hudbu – gitarový dvojzáprah, bicie, basa a spev. Hojné viachlasy pridávajú na zážitku, ale inak ide až na kosť ohlodaný power/speed, ktorého jedinými devízami sú výborné melódie a mladícky zápal. A to absolútne stačí. Či ide o cválavú Maskirovka, NWOBHM vplyvmi nasiaknutú Iron Sign alebo pochodovú The Reaper, ktorá znie ako zmetalizovaní Survivor. Kde mám tú rifľovku?! Potrebujem na ňu nášivku Ambush a bude na čestnom mieste hneď pri Kaiovej družine.
