David Coverdale oslavuje sedemdesiatku

Zdieľať

Ďalší rockový velikán sa 22. septembra zaradí medzi sedemdesiatnikov. Hviezdny Angličan s americkým občianstvom (od roku 2007) a niekoľkoročným trvalým pobytom na brehu jazera Lake Tahoe DAVID COVERDALE sa vraj do dôchodku nechystá. Alebo áno?

Mr. Coverdale sa narodil v pobrežnom mestečku Saltbur (oficiálne Saltburn – by – the – Sea). Ako štrnásťročný mal prvé profesionálne vystúpenie. Hovorilo sa, že skoré a neškolené spievanie mu poškodilo hlasivky, podľa mnohých iných mu to pomohlo k získaniu špecifickej a nezameniteľnej farby hlasu. Od pätnástich, až do roku 1973, sa pretĺkal v rôznych lokálnych kapelách. V tento osudový rok našiel inzerát na speváka do skupiny Deep Purple, ktorá hľadala náhradu za Iana Gillana. Za jeho odchodom boli stupňujúce sa problémy s Richiem Blackmoreom. Z toho istého dôvodu opustil Deep Purple aj Roger Glover. David spolu s Glennom Hughesom priniesli do kapely nielen mladú krv, ale aj dva hlasy namiesto jedného.

No a odvtedy to bola jedna parádna jazda s menšími či väčšími prestávkami na oddýchnutie. Vo februári 1974 vychádza prvý album novej zostavy Burn. Už v apríli absolvovali Coverdale s Hughesom skutočný krst ohňom na festivale California Jam pred dvestopäťdesiattisíc fanúšikmi v spoločnosti Black Sabbath, Eagles, Emerson, Lake & Palmer… Práve medzi poslednými menovanými a Deep Purple vznikla roztržka, keďže Deep Purple odmietli ísť na pódium pred zotmením a ELP tak po nich museli hrať až po jednej hodine ráno.

Ešte v decembri toho istého roku vydáva kapela druhý album novej zostavy Stormbringer. Po ňom Blackmore opúšťa kapelu kvôli, podľa neho, prílišnému soulovému a funky smerovaniu. Posledný album s Coverdaleom za mikrofónom bol Come Taste The Band (október 1975) a ani zďaleka nedosiahol predaje a úspech predchádzajúcich dvoch, napriek návratu k hardrockovým koreňom. Po poslednom koncerte turné k albumu v marci 1976 poslední zakladajúci členovia Deep Purple Jon Lord a Ian Paice kapelu rozpustili.

Otrasený David sa vrhol na sólovú dráhu a vo februári 1977 vydáva svoj prvý sólový album White Sneak. Zaujímavosťou je meno producenta albumu. Ním bol exčlen Deep Purple Roger Glover. O rok neskôr vychádza druhý, úspešnejší sólový album Northwinds, no prvý znamenal pre Davida tak veľa, že podľa neho pomenoval svoju novú kapelu.

Úspech bol na dosah a všetko okolo Whitesnake vyvrcholilo v megaúspešných osemdesiatkach. Najskôr sa k Davidovi pridal Jon Lord a po ňom aj ďalší bývalý spoluhráč z Deep Purple Ian Paice. Na albume Saints & Sinners (1982) sa objavujú skladby Crying In The Rain a Here I Go Again, ktoré neskôr David opráši na legendárnu „osemdesiatsedmičku“.

V roku 1984 už v kapele nie je Paice. Odišiel po vydaní predchádzajúceho albumu. Na novinke Slide It In ho nahradil Cozy Powell. Okrem oficiálnych singlov zarezonovali vďaka svojmu hitovému potenciálu aj iné skladby (Love Ain’t No Stranger aj titulná Slide It In). Už pri nahrávaní vznikli prvé problémy medzi Mickym Moodym a Davidom. Na žiadosť vydavateľstva Geffen Records bol album pre americké vydanie (o dva a pol mesiaca neskôr ako v UK) zremixovaný a Moodyho gitarové party nanovo nahral nový člen Whitesnake John Sykes z Thin Lizzy. To isté sa udialo s basovou linkou Colina Hodgkinsona. Tú nahral Neil Murray. Po turné sa Jon Lord vracia do znovu obnovených Deep Purple.

Aj nahrávanie najúspešnejšieho albumu Whitesnake sprevádzali problémy a rozchody. Coverdale sa už pred nahrávaním vyjadril, že ak album nebude úspešný (aj v USA), kapelu rozpustí. Najprv dostal David ťažký zápal dutín a podľa lekárov hrozilo, že už nikdy nebude môcť spievať. Po operácii mu bol naordinovaný polročný pokoj. Potom prišiel nie príliš príjemný rozchod so Sykesom (okrem nahrávania gitár má aj výrazný podiel na komponovaní väčšiny skladieb).

Na nahrávke sa prvýkrát podieľajú Don Airey a Adrian Vandenberg. Album nemá slabé miesto. Čo skladba, to hit. Európski fanúšikovia mali oproti severoamerickým výhodu, že okrem iného (podľa kritikov lepšieho) poradia skladieb mala európska verzia o dve piesne viac. Bonusom je hlavne hit Looking For Love. Celosvetovo sa predalo vyše šestnásť miliónov kópií. Úspech, po ktorom Coverdale tak túžil, mu však ukázal odvrátenú tvár. David, znechutený prenasledovaním paparazzmi, bol nútený presťahovať sa z Los Angeles k jazeru Lake Tahoe.

Na komponovaní ďalšej nahrávky Slip Of The Tongue (1989) sa už naplno podieľal Vandenberg. Žiaľ, zranenie ho vyradilo z nahrávania a jeho party nanovo nahral Steve Vai. Na turné k albumu už hrali obaja. Hoci na ňom bolo opäť plno hitov (Now You’re Gone, The Deeper The Love,…), David po turné kapelu rozpustil. Odvolával sa na vyčerpanie z nahrávania, koncertov a prebiehajúceho rozvodového konania s modelkou Tawny Kitaen (hrala vo videoklipoch kapely, napríklad aj v Here I Go Again. Zomrela tento rok v máji vo veku 59 rokov.)

V roku 1991 na návrh riaditeľa nahrávacej spoločnosti nadviazal Coverdale spoluprácu s gitarovým géniom Jimmym Pageom. Výsledkom bol vo vzácnej zhode, kritikmi aj verejnosťou, prijatý album Coverdale · Page(1993). Nahrávka bola na žiadosť oboch aktérov robená analógovo. Mnohí neprajníci ho však označovali ako klon Led Zeppelin. Vstupenky na americké a európske turné sa nepredávali podľa predstáv a nakoniec boli zrušené. Promotéri to pripisovali vlne grungeu. Japonské turné sa uskutočnilo tak, ako bolo naplánované.

Od roku 1994 do roku 2000 prichádzali vlny nahrávania a koncertovania. Kvôli problémom s vydavateľstvom nemohol David vydať pripravovaný sólový album, tak ako kompromis bol album Restless Heart (1997) vydaný pod hlavičkou David Coverdale & Whitesnake.

Po vydaní sólového albumu Into The Light(2002) sa David rozhodol oživiť Whitesnake. Nasledujú dve živé nahrávky a radový album Good To Be Bad prichádza až v roku 2008. Mašina Whitesnake sa opäť rozbehla. V roku 2009 vypovedali službu Davidove hlasivky. Ako dôkaz zotavenia prichádza album Forevermore (2011).

Kolotoč turné spomalil počas nahrávania albumu The Purple Album(2015). Ako už názov napovedá, je to Davidova spomienka na roky v Deep Purple. Nachádzajú sa na ňom „párplovské“ skladby z obdobia, kedy v kapele David pôsobil.

Už pred vydaním „purpurového albumu“ sa objavovali informácie o Davidovom odchode do dôchodku. Tieto šumy niekoľkokrát potvrdil, neskôr ich však odvolal. Priživujú ich však nepresvedčivé Davidove výkony počas koncertov v posledných rokoch. Po vydaní zatiaľ posledného albumu Flesh & Blood(2019) sa spomínané šumy opäť vrátili. Tento rok pribudol do kapely výborný spevák Dino Jelusick.

Nedávno Whitesnake zverejnili prvé dátumy turné na rok 2022. Ako názov Farewell Tour napovedá, mohol by skutočne prichádzať čas Davidovho dôchodku. Nepredpokladá sa, že je to len reklamný a stokrát použitý ťah a že by v tomto prípade ešte prišlo k ďalším posledným turné. Najbližšie sa tak podľa zatiaľ zverejnených termínov a miest budeme môcť s Davidom rozlúčiť 12. júna 2022 v Krakove alebo 14. júna 2022 v Prahe.

Pán Coverdale, všetko najlepšie!

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←