Je ľahké sa niekedy stratiť v množstve hudby, ktorá každoročne vychádza. To platí ešte viac v prípade kapiel, ktorým za zadkom nestojí vydavateľstvo s veľkým rozpočtom na propagáciu. Prípadom kvalitného albumu, ktorý minulý rok mierne zapadol, je aj Alone Together od RIKARD SJÖBLOM’S GUNGFLY.
Odkiaľ sa skupina zobrala? Správcom bariny („gungly“ znamená vo švédčine močiar) Rikarda Sjöbloma je Rikard Sjöblom. Ide o jeho sólový projekt, ktorý rozbehol popri fungovaní v neoprogovom telese Beardfish. Nejako sa rozkmotril so spoluhráčmi a časom dal prednosť sólovej kariére. Vystupuje aj s progermi Big Big Train.
Ak ste v minulosti niekedy počuli niektorý z albumov po hriechu nedocenených Beardfish, tak vám Alone Together bude znieť povedome. Gitarista, spevák a klávesák Sjöblom sa drží progrockového retro kopyta s úpornosťou mulice. A bodaj by nie, keď má v krvi cit pre nostalgickú atmosféru, Hammondy, Moogy, sedemdesiatkovú inštrumentálnu nestriedmosť a gilmourovské gitarové sóla.
Aktuálny progový epos štartuje vo veľkom štýle trinásťminútová suita Traveler. Ide o najlepšiu pieseň albumu. Poslucháča uhranie mixom čarokrásnych melódií, vzťahujúcich retro kláves, striedaním nálad, hard-bluesrockovou patinou, precítenými sólami a hrejivým vokálom. Keď si všetko sadne ako v prípade prvej piesne, tak je Sjöblom špičkou neoprogu.
Na vydarený úvod nadväzuje prekvapivo južanský rock mixnutý progom Happy Somewhere In Between. Prečo nie, počúva sa to fajn a vzniká príjemný kontrast s predchádzajúcou opachou. Do sveta nekonečných piesní, komplikovaných rytmov a ešte dlhších sól sa vraciame s Clean As A Whistle. Priemernejší kúsok, ktorý ušami prešumí.
Progová obžerpárty pokračuje. Pridáva sa na dĺžke, však viac je viac. Skoro desaťminútová titulná skladba Alone Together dvíha povestnú latku kvality. Hlavne záverečné precítené bluesové sólo vyvoláva ducha majstrov ako Gilmour či Hackett a poteší všetkých milovníkov krásy v rocku. Po tak výdatnom hode treba krátku pauzičku na vytrávenie. Akustická krehotinka From Afar sa počúva s ľahkosťou. Švédsky hudobník má talent na tento druh piesní.
A ani sme sa nenazdali a sme vo finále. Riadne dlhom, nech sa nikto nesťažuje. On The Shoulders Of Giants štartuje chytľavý melodický motív, zo štruktúry cítiť inšpiráciu Yes a Zappom. Opäť sa nám striedajú sóla, rýchlejšie pasáže s pomalšími a elektrické s akustickými. Pieseň síce nie je taká skvelá ako Traveler, ale stále je dôstojnou bodkou, v ktorej môžete do aleluja objavovať skryté hudobné fígle. A keby vám nebolo stále dosť, k dispozícii je aj streamovaný koncert na počesť vydania albumu.
Necelých päťdesiat minút progových švédskych stolov v podaní Rikarda Sjöbloma poteší primárne milovníkov časov komplexných piesní so sólami v dĺžke priemerného rádiového hitu. V porovnaní s už mierne zvetranou vlnou progu a lá Neal Morse, Transatlantic a Flower Kings zaujme Alone Together citom pre chytľavé melódie, prepracovanými inštrumentálnymi pasážami a potemnelou „bluesovou“ atmosférou. Keby všetky piesne boli ako úvodná Traveler, tak je to jasná desiatka. Tak snáď nabudúce.
HODNOTENIE