Ste blázni do histórie? Potom musíte nepochybne poznať rakúsku kapelu SERENITY. Ide o poriadne kvalitný kúsok symfonického power metalu. Už 27. októbra im vychádza nový album Nemesis A.D., ktorý je podľa ich vlastných slov tým najlepším, čo zatiaľ nahrali. To, ale aj omnoho viac nám (nielen o novinke) prezradil gitarista tejto skupiny Chris Hermsdörfer.
Ako si sa dostal do Serenity? Nepatríš k pôvodným členom, takže by ma zaujímalo, ako si sa k nim pridal.
Úprimne, to je dosť krátky príbeh. Prvýkrát som sa stretol so Serenity v čase, keď som hral vo Visions Of Atlantis. Serenity a Visions Of Atlantis fungovali tak, že keď jedni z nich vydali niečo nové, druhí išli s nimi ako support a naopak. V roku 2010, myslím, že sme vtedy s Visions Of Atlantis hrali v Gratzi na podporu albumu Delta, prišiel za mnou po koncerte Georg (pozn. red. – vokalista Serenity Georg Neuhauser) a opýtal sa ma: Hej, vieš si predstaviť, že by si išiel s nami na turné? Lebo Thomas (pozn. red. – Thomas Buchberger, prechádzajúci gitarista kapely) mal byť vtedy mimo. A ja na to: Jasné, hej, som k dispozícii. Tak sme spolu odohrali prvé turné, koncerty. Už od prvého dňa sme mali dobré vzťahy, takže keď došlo k finálnemu rozhodnutiu Thomasovho odchodu zo skupiny, súhlasil som, že sa k nim pridám a odvtedy som tu, stále členom Serenity.
Tento mesiac vydávate nový album. Môžeš nás naň niečím navnadiť, na čo sa máme tešiť?
Už máme z Nemesis A.D. zverejnené tri single (pozn. red. – medzitým už aj štvrtý), takže hádam už sa dá urobiť nejaká predstava, na čo sa tešiť, z čoho môžeš byť tak trochu nadšená. Ale úprimne, všeobecne sme sa všetci v kapele zhodli, ale obzvlášť Georg a ja, že to je možno vôbec najlepší album všetkých čias od Serenity. Je to fakt niečo, kde sme sami miestami ani poriadne nevedeli, čo robíme, ale nejako sa nám podarilo veľa vecí urobiť správne a treba si to vypočuť. Asi takto nejako by som povedal, že môžem navnadiť na tento album.
Tak to sa teraz na to teším ešte viac, keďže som už počula tie tri skladby a riadne sa mi páčili.
Ďakujeme. To je super.
Keď už spomíname nový album, v jednej zo skladieb, ktorú ste zverejnili, máte spoluprácu s Royom Khanom (exspevák Kamelot). Ako k tomu došlo?
Serenity a Kamelot majú spoločnú históriu. Boli spolu na turné, no a Roy bol pre Georga tak trochu idol. Na Georgovom zozname želaní bola túžba niekedy si s Royom zaspievať na albume alebo niečo podobné. Takže, keď sme písali Nemesis A.D., rozmýšľali sme nad nejakou spoluprácou s niekým, keďže na každej nahrávke nejakú máme. Zhodnotili sme, že by možno bolo fajn mu to navrhnúť (Royovi). Prostredníctvom Saschu Paetha, ktorý je náš producent a ktorý je, samozrejme, v kontakte aj s Royom, nebolo ťažké sa na neho nakontaktovať a boli sme veľmi radi, že sa dal na hosťovanie u nás. Úprimne, môžeme byť za to jedine šťastní, keďže výsledok je jednoducho úžasný. Na The Fall Of Man odviedol dokonalú prácu a je skvelé, že bolo možné to uskutočniť.
Je to dosť zaujímavý kúsok, preto som sa na to pýtala. Keď už sme pri albumoch, som zvedavá, ktorá nahrávka Serenity je osobne tvoja najobľúbenejšia?
Pri každom albume to bola zábava, pretože som sa niečo naučil a s každou nahrávkou som sa trochu viac zahĺbil do hudby. S každým ďalším albumom som sa dostával do čoraz dôležitejšej pozície. A to je dobre, lebo takto som sa veľa naučil. Ale na Nemesis A.D. sa aj pre mňa toho dialo v procese ešte viac. Aby som bol úprimný, nikdy predtým som sa nezapojil do produkcie, písania textov a pracoval som s gitarou takým spôsobom, ako nikdy predtým. Takže myslím, že na tento album som hrdý viac než na ostatné a pre mňa je to nahrávka, ktorú mám najradšej. Pretože bežne sa deje, že napíšeš album a počúvaš ho dokola a potom si ho počas nejakých dvoch-troch týždňov nepustíš vôbec, ale keď tak potom znova urobíš, povieš si – ach, tak toto sme mohli urobiť lepšie! Možno sme mali urobiť túto skladbu alebo sólo, alebo toto sme nemali urobiť. Je to v poriadku, ale vieme, že sa to dalo spraviť aj lepšie. No tentokrát si stále rád vypočujem Nemesis A.D. a to je niečo, čo keď dokážeš povedať o svojom vlastnom albume… Ako to len vyjadriť… Je to dokonalé.
V Serenity v skladbách používate ako tému historické udalosti alebo osoby. Si fanúšikom histórie alebo ani nie?
Kráľom histórie v Serenity je, samozrejme, Georg kvôli jeho práci. Pracuje ako profesor histórie a dá sa povedať, že tým žije. Je do histórie zažratý najviac z nás všetkých. Ale môj dedko napísal veľa kníh o histórii našej dediny, oblasti, kde som žil, vyrastal, a tak je história určitým spôsobom veľmi dôležitá aj pre mňa. Nie som síce taký, že by som mal potrebu navštíviť každý zámok a všetko vidieť. Ale je fajn, že keď Georg príde s nejakým nápadom ako tentokrát s Albrechtom Dürerom, tak si musíš začať čítať, pozerať dokumenty, počúvať podcasty a tak, aby si získala všetky informácie o danej osobe. A preto by som rád vedel viac o Dürerovej práci, jeho umení, obrazoch, živote, aby som dokázal napísať čo najpresnejšie texty, ktoré by vedeli dostať do príbehu obrazu alebo tak. Jednoducho, aby som bol schopný vytvoriť fiktívny príbeh, ktorý sa dá pretransformovať do textu pesničky. Aj do hudby, pretože niekedy vidíš obraz a vyvolá v tebe nejaký pocit, ktorý potom môžeš pretaviť do hudby. Takže takto som sa naučil celkom dosť o Richardovi Levie srdce, Leonardovi Da Vinci a teraz aj o Albrechtovi Dürerovi. On vlastne žil pol hodinu od miesta, kde žijem, miesta, kde aktuálne sedím, lebo tiež žijem s rodinou v Norimbergu. Ale tiež nie je povinnosť, že keď tu žiješ, tak musíš vedieť všetko o Albrechtovi Dürerovi. Nie, viem toho o ňom ešte viac a to je tá super vec. Dá sa teda povedať, že by som sa možno o takéto veci asi ani nezaujímal, keby som nepísal hudbu pre Serenity.
A máš aj konkrétnu obľúbenú historickú éru?
Máš na mysli nejakú historickú epochu?
Áno, presne.
Páni, tak to je ťažké. Problém nastáva v tom, že keď sa rýpeš v toľkých historických veciach, ako to robíme my v Serenity, tak veľa čítaš. No aby som bol úprimný, mohlo by byť zaujímavé ísť na križiacku výpravu s Richardom Levie srdce. Asi neexistuje nikto, kto by sa nechcel stať rytierom po tom, čo videl nejaké filmy o nich. Ale problém je v tom, že my už poznáme aj problémy, ktoré tam vznikali. Takže nie je jednoduché jednoznačne tvrdiť, že toto je napríklad to obdobie, kedy by som chcel žiť. To by som nedokázal tvrdiť. Je príliš komplikované s istotou povedať, že by som vtedy chcel žiť.
Ťažké rozhodovanie, že? Posuňme sa od albumov a histórie, pretože okrem novej nahrávky máte aj nového člena, druhého gitaristu Marca. Ste s ním zatiaľ spokojní?
Jasné, že áno, inak by sme si ho nevybrali. Pretože sme vedeli, že zobrať jeho bude dobrý krok a dobrá spolupráca. Poznáme ho z turné s Temperance. Georg bol s ním v kapele, v bočnom projekte Fallen Sanctuary, takže pozná lepšie jeho schopnosti v písaní hudby. A taktiež s nami robil už aj na predchádzajúcom albume The Last Knight, lebo keď boli Georg a Marco vo Fallen Sanctuary, tak začali dávať dokopy veci aj na túto nahrávku. Vtedy sme si na to povedali, že okej. Vedeli sme, že tam bol veľký potenciál a mnoho toho, čo by sme vedeli využiť v Serenity. A najhlavnejší dôvod na to, aby sme ho požiadali, nech sa k nám pridá, bolo, samozrejme, to, že som v dvoch kapelách. Toto nám robilo v posledných rokoch dosť problémov. Príliš často sa stávalo, že som musel hrať s Beyond The Black a v rovnaký deň alebo dokonca čas aj so Serenity. Navyše som ešte aj otec dvojročného syna. Rodina má vždy pred všetkým prednosť, takže je načase si všetko nejako upratať. No a nemôžem byť stále na cestách tak, ako keď som mal 20. To už nie je možné. Preto sme potrebovali nájsť riešenie, ktorým je ďalší gitarista a vždy ten istý, nie každý raz niekto iný, lebo ak má s kapelou hrať stále iný gitarista, to vždy komplikuje veci. Ničí to plynulý chod kapely. Takže som fakt rád, že súhlasil s tým, že sa pridá k Serenity. Lebo takto mám istotu, že ak s nimi nemôžem byť, nebudem ich nijako blokovať ani nezastavím koncert. Pretože v najhoršom prípade, ak si nenájdeš za seba záskok, kapela nemôže hrať. A teraz budú vždy hrať. Ak tam budem, tak super, budem rád a šťastný, že sa mi to podarilo. Pokiaľ tam však nebudem, tak tam bude Marco a to je tiež v pohode.
Tomu rozumiem. Teraz budeš mať istotu, že je tam vždy niekto, kto je vhodný na to, aby ťa zaskočil, keď tam nie si. Na chvíľku si odskočme od témy kapela. Zaujíma ma o tebe jedna špecifická vec, ktorú som si prečítala na stránke Serenity. Zmieňuješ tam ako hobby box/MMA. Skúsil si si to niekedy na vlastnej koži alebo si len divák?
Nie, to nie. Kým som sa stal otcom a postavili sme si dom, ešte pred pandémiou som sa venoval MMA a thaiskému boxu, čo je teraz už nejakých šesť – sedem rokov. Ale úprimne, nebijem sa. Nerobím to profesionálne, nesúťažím. Mám niekoľko dosť šialených hobby a voľnočasových aktivít. Venujem sa downhill bikingu, snowboardingu a ďalším veciam, pri ktorých si hocikedy môžem zlomiť ruky. Ale snažím sa eliminovať risk. Je to sranda, chodím na tréningy a trénujem tak tvrdo, ako sa len dá. Vlastne, včera som zase začal. Toto je prvýkrát, odkedy sme sa stali rodičmi, postavili sme si dom a všetky veci okolo, čo sa môj týždenný program konečne dostáva trochu späť do rovnováhy. Preto si môžem rozdeľovať svoje povinnosti a voľnočasové aktivity tak, že zase môžem začať chodiť do posilňovne a som za to veľmi rád aj kvôli svojmu telu a kondičke. Lebo keď nerobíš nič, tak asi ťažko trénuješ sedením na stoličke. Takže je super pocit sa zase tomu venovať. Zbožňujem to pre svoju myseľ, zmýšľanie, lebo všetky tie športy, ktoré som spomenul, sú jedinou šancou pre môj mozog, aby prestal rozmýšľať a sústredil sa len na to, čo robím. Pretože inokedy som ako pes, čo nikdy nespí. Stále niečo robím a toto je prosto to, čo mi pomáha k balansu v živote.
Takže je to pre teba relax?
Áno, tak.
Pokiaľ viem alebo pokiaľ mi pamäť siaha, Serenity ešte nehrali na Slovensku. Môžeme sa niekedy tešiť na vašu návštevu? Máte plány prísť sem?
Určite. Ak by to bolo na nás, tak by sme každý deň hrali v inom štáte a snáď len vo veľkých arénach pre tisíce ľudí. Ale problém je, že to, samozrejme, nie je na nás. Vždy je to o bookingu, finančných záležitostiach, čase, požiadavkach a o tom, čo dokážeme dodať. Samozrejme, že by sme radi prišli a radi by sme hrali vo veľa štátoch, kde sme ešte neboli. Tak napríklad v decembri prvýkrát po viac ako dvadsiatich rokoch existencie kapely ideme na krátke malé turné do Japonska. Hoci sme tam nikdy neboli, ľudia nás tam poznajú roky a problém bol vždy v tom, že sme nikdy nedostali dobrú ponuku alebo možnosť ísť tam. A teraz sa tak stane prvýkrát. Takže, ako vidíš, trvalo nám dvadsať rokov ísť len tam. No a teda Japonsko nie je malý chudobný štát, len sa zvyčajne prosto nevieš dostať všade. To sa tým snažím povedať. Pokiaľ to bude teda možné, prídeme aj na Slovensko. Viem, že na najbližšie dve turné nie je naplánovaný koncert vo vašom štáte, ale jasné, že ak to bude niekedy možné, prídeme.
Tak to je škoda, že v blízkej dobe neprídete. Snáď neprejde ešte ďalších dvadsať rokov, kým sa ukážete aj tu. A máš nejaký odkaz pre fanúšikov na Slovensku alebo našich čitateľov?
Jasné. V prvom rade by sme to bez vás fanúšikov nikdy nedotiahli tak ďaleko. A hoci nie je zatiaľ možné ani jednoduché prísť zahrať k vám, patrí vám jedno veľké ďakujem za podporu, že celé tie roky máte radi Serenity, že ste s nami a máte radi našu hudbu. Dúfame, že z albumu Nemesis A.D. budete mať rovnako veľkú radosť ako my. Musíte si ho vypočuť, kúpiť si ho a ak máte tú možnosť, určite si ho zožeňte na vinyle, CD alebo ako limitovaný box, pretože má úžasnú grafiku. Je to čisté umenie. Robila nám na ňom spoločnosť Credo Quia Absurdum z Portugalska. Je to fakt niečo, na čo by ste sa nemali pozerať len cez streamovacie služby, ale mali by ste to mať v rukách a vidieť naživo. Stojí to za to. Celý album za to stojí. A ak sa za vami nedostaneme na Slovensko, potom vás pozývame na hociktoré miesto najbližšie k vám, kde budeme, aby ste si nás prišli vychutnať na turné. Radi vás uvidíme pred našimi pódiami. Zostaňte zdraví, zostaňte verní metalu, zostaňte verní nám a snáď sa čoskoro uvidíme.