Keby som povedal, že sa na turné bok po boku vybrali najstaršia a najmladšia undergroundová kapela na Slovensku, bolo by to zveličovanie. Ale nebol by som až tak ďaleko od pravdy. Veď ČAD je na scéne už viac než tri dekády a TALEBRINGER vydali svoj debut len minulý rok. Nech je ako chce, ich spoločné turné Nep!čuj a hraj odštartovalo v piatok 9. októbra v Nižnej, konkrétne v útulnom a naozaj veľmi peknom hudobnom klube Tesla Orava.
Ako som už spomínal, predskokanmi na celom turné sú mladučkí Talebringer z Bratislavy. Chlapci a dievčatá však bez ohľadu na vek nakladajú celkom slušný oldschool. A musím sa priznať, že hoci som bol v recenzii na ich prvotinu mierne kritický, naživo si ma naozaj získali.
V Nižnej odpálili set pred už celkom pekne zaplneným klubom. Zazneli nielen skladby, ktoré už stihli vydať, ale aj niekoľko noviniek. Jedna z nich sa dokonca v Nižnej dočkala svojej premiéry. Publikum si heavy/doom starej školy v podaní partie, ktorej väčšina členov zrejme ešte stále chodí do školy, užívalo. Bolo to zrejmé, aj keď s približovaním sa k pódiu bolo ešte opatrné. Gitarista Roman preto vzal veci do vlastných rúk a niekoľkokrát sa sám vybral z pódia medzi divákov.
Zo začiatku som mal pocit, že dievčatá sú na pódiu trochu nesvoje. Ich hanblivé a zmätené pohľady však v kontraste s trojicou sebavedomých chalanov pôsobili celkom rozkošne. Okrem toho, Moniku by som vydržal počúvať, aj keby spievala knihu receptov Gizky Oňovej. Pomyselný klobúk ale skladám pred celým kvintetom a držím im palce, aby sa jeho členovia naďalej posúvali vpred a pomáhali udržiavať tvrdú muziku pri živote aj pre ďalšie generácie.
Po krátkej prestávke prišlo na rad to, prečo väčšina ľudí do klubu prišla. Na Oravu sa vrátil ČAD, a to v plnej sile, s neuveriteľnou energiou a výborným zvukom. Hrali sa staré evergreeny ako V krku krv, Démon samoty, Čertova kovadlina, z jubilujúceho albumu zazneli Psia krv, Piče idú do Polusu, Mercedes a Rabovačka. Setlist bol zároveň šikovne popretkávaný novšími hitovkami, ako sú Zabi ma, V meste sú medvede, Železný mejdan, Keď satan chodil po zemi, Abeceda nenávisti, Thrashtalk, Ľudia smrdia, Frustrovaný, dojebaný a nasratý, Zbojnícke móresy a Kromaňon.
Bol to krásny koncert. Valér vypotil celé Mŕtve more, Grizly strúhal dokonalé muzikantské pózy a Pišta, ako obvykle, sršal uprostred celého toho rámusu radosťou a dobrosrdečnosťou. Vždy, keď ho vidím na pódiu v koženej bunde s ostňami a s čiernou gitarou, ako sa mu dobrácky smejú oči, pripomína mi blonďavého barokového anjelika, ktorý sa šibalsky prezliekol za čerta, aby mohol hlásať dobro aj tam, kam by sa inak nedostal.
O tom, že za humorom a vulgarizmami sa skrýva obrovské srdce, svedčí nielen množstvo pekných myšlienok, ktoré nimi zaobaľuje, ale aj to, ako neustále dohliada na bezpečnosť ľudí pod pódiom. V Tesle sa totiž asi pri druhej skladbe strhol divoký kotol, ktorý neutíchol až do konca koncertu.
Som veľmi rád, že som mohol byť pri štarte tohto radostného metalového turné. Som rád, že kapely už na prvom koncerte ukázali, že sú vo výbornej forme. A som rád, že Orava má klub na takejto úrovni a ľudí, ktorí majú stále hlad po tvrdej muzike.
Okrem samotných Talebringer boli azda najväčším symbolom nádeje mladunké baby v tričkách Bathory, Satyricon a Arch Enemy. Vyzerá to tak, že metal na Slovensku ešte čaká pekná budúcnosť.
