Rok 2025 je už pár dní za nami. To nám ale nebráni sa ešte raz za ním obzrieť a dobehnúť to, čo sme v uplynulých dvanástich mesiacoch nestihli – napríklad venovať pozornosť a pár kritických slov albumovým kúskom, ktoré sa slovenským kapelám v minulom roku podarilo vydať.
HYENISM – Dominus Et Deus
13. júl 2025, nezávisle
Atmosférický black metal má v mojom hudobnom rebríčku dôležité miesto. Rovnako ako na slovenskej metalovej scéne. A medzi kapely, ktoré robia tomuto žánru dobré meno, právom patrí aj bratislavská formácia HYENISM, ktorá v júli 2025 vydala svoj tretí počin Dominus Et Deus.
Podobne ako pri albume Arma Defensiva z roku 2023, ani tentoraz sa Orthrus neunúval deliť album na jednotlivé skladby. Až na to, že teraz ani tá jedna takmer 35-minútová kompozícia nedostala názov. Len bodku, ktorá sa tam objavila tiež zrejme preto, že kolónku názov jednoducho nebolo možné nechať prázdnu. Aspoň v sprievodnej poznámke sa však dozvedáme názvy pätice skladieb, z ktorých ma najviac oslovili svojou atmosférou a zvukovou mozaikou titulná Dominus Et Deus a záverečná Black Path Mysticism.
Surový rev vládnuci nad spleťou zvukov. Pulzovanie, živelnosť aj momenty uvoľnenia. Prvky atmosférického blacku, raw blacku, post-blacku a povedal by som, že aj istá dávka progresívnosti, minimálne v práci so zvukom. To všetko v rôznych pomeroch nájdete na novinke Dominus Et Deus od Hyenism.
TEMNIAK – Zakliaty Les
13. august 2025, nezávisle
Black metalu sa na slovenskej scéne v roku 2025 darilo naozaj výborne. Nových albumov vyšlo neúrekom a väčšina z nich znie veľmi presvedčivo. Jedným z príkladov je aj bratislavské zoskupenie TEMNIAK. I keď hovoriť o „zoskupení“ asi nie je úplne namieste, pretože v skutočnosti ide o dielo jedného talentovaného multiinštrumentalistu. Ale určite si rozumieme.
Epický black metal je zvláštny žáner. Skladby bývajú dlhé a výnimkou nie je ani album Zakliaty les. Najkratšia pieseň tu trvá takmer osem minút. Vypočutie všetkých šiestich skladieb zaberie hodinu. Chce to teda tú správnu náladu a trochu trpezlivosti. Na druhej strane však ponúka to, čo mám na tomto štýle najradšej. Texty plné pútavých príbehov, ktoré sú odspievané veľmi zrozumiteľne a ako bonus sú popretkávané heavymetalovými prvkami. Na Slovensku by som k epickému blacku okrem Temniaka zaradil asi už len Malokarpatan, ktorý spĺňa podobné kritériá. A spomenúť musím aj mojich obľúbencov – český Pačess. Ale späť k Temniakovi.
V kocke ide hudobne o kombináciu rýchlej rytmiky, výrazných heavymetalových riffov a občasných tiahlych klávesových plôch. Áno, Zakliaty les sa dá v podstate takto zhrnúť jednou vetou. No textová stránka je úplne iná liga. Bol by som rád, keby mali školské čítanky osobitnú kapitolu venovanú metalovým textom. A Temniak by tam určite mal mať čestné miesto. Rozoberať na druhom stupni ZŠ napríklad skladbu Opustené mesto by mohlo byť nesmierne zaujímavé. Škoda, že už nemám možnosť pripomienkovať novú vzdelávaciu reformu.
CMŸTER – Ave Lucifer
27. august 2025, nezávisle
Je skvelé vidieť, že na Slovensku stále žije aj hard & heavy. Dôkazom je debutové EP Ave Lucifer bratislavskej kapely CMŸTER, v ktorej pôsobí aj Frederik Hrašna známy z kapiel Guzzle Booze a Acid Force. A čo toto kvarteto prinieslo v troch skladbách? Predovšetkým úderný rytmus, chytľavé melódie a výborný zvuk gitár. Mimoriadne ma bavili najmä riffy v záverečnej skladbe Čierny dom, ktoré majú taký ten starosvetský hardrockový šmrnc.
Jediné, čo mi výrazne prekáža, je spev. Predovšetkým spôsob, akým slovenčina dostáva na frak. Neustále neprirodzené naťahovanie krátkych slabík vo všetkých piesňach pôsobí rušivo a kazí výsledný dojem. Je to škoda, pretože keby sa tento zlozvyk podarilo odstrániť, mierne punkový hlasový prejav by hudbe možno až tak neškodil. V aktuálnej podobe to však znie tak, akoby k dobre zohratej rockovej kapele na pódium nastúpil miestny štamgast. Napriek tomu ide o zaujímavý debut, ktorý ukazuje, že CMŸTER majú po hudobnej stránke solídne základy. Teraz už len doladiť zvyšok.
DENYING GOD – Falling Of The Pale Mist
10. október 2025, nezávisle
V októbri 2025 vyšiel na Slovensku jeden veľmi zaujímavý počin. Ide o album Falling Of The Pale Mist od mladých muzikantov vystupujúcich pod menom DENYING GOD, ktorí svoju hudbu charakterizujú ako symfonický blackened deathcore. Kombinácia týchto subžánrov vo mne vyvolala veľkú zvedavosť a zároveň aj veľké očakávania. Napriek tomu, že kapela vypúšťala single a EP už od roku 2023, chtiac-nechtiac som si počkal až na ich dlhohrajúci debut.
A môžem povedať jedno: očakávania boli naplnené. A to hneď prvou skladbou Broken Shackle. Surový deathcoreový vokál, výborné gitarové riffy, široké symfonické plochy a klavírne arpeggiá v pozadí vytvorili presne tú atmosféru, v ktorú som dúfal. A táto nálada sa nesie naprieč celým albumom.
Kto ma pozná, vie, že špeciálne miesto v mojom rebríčku si okamžite vydobyla skladba Black Svn, no album je plný skvelých kompozícií. Kingdom Ov Fallacy, Infinite Exile či I Hope I Can Bear The Burden sú presne tie piesne, ktoré si chcete pustiť znova hneď po dohraní. Obrovská emócia, výborná produkcia a zvuk. Neviem, ako to máte vy, ale pre mňa je slovenský debut roka jasný.
TALEBRINGER – Flowing Streams Of Time
18. november 2025, nezávisle
Svoj debutový album v novembri 2025 vydala aj mladá bratislavská kapela TALEBRINGER, ktorú tvorí trojica hudobníkov a dve hudobníčky. Nahrávka Flowing Streams Of Time mi od prvej chvíle evokovala oldschoolové symfonické metalové albumy kapiel ako Tristania, Sirenia či Theatre Of Tragedy s miernymi folkovými vplyvmi.
Priznám sa, že vokálne klišé „kráska a zviera“ mi nikdy veľmi nesedelo a nie je tomu inak ani u Talebringer. Inými slovami, keby sme zo skladieb vynechali growl sprevádzaný punkovo cválavým rytmom, išlo by o skutočne veľmi slušný debut. Punishment Was Empathy je hrubým podčiarknutím tohto tvrdenia. Monika má nádhernú zamatovú farbu hlasu, jej melodické linky sú chytľavé a zároveň nie úplne predvídateľné. Je pravda, že mierne preexponované množstvo drobných ozdôbok miestami pôsobí trochu afektovane, no je to len detail, ktorý sa dá časom a skúsenosťami jednoducho vyšperkovať. A hlavne sa to nedeje v úplne všetkých skladbách, takže to mohol byť aj umelecký zámer.
Po hudobnej stránke mi k tomuto peknému melodickému metalu nesedia hlavne spomínané punkové vplyvy. Inak je ale jasne počuť, že kapelu tvoria talentovaní a vyhratí mladí muzikanti a sľubní skladatelia odchovaní na zlatej ére melodického metalu. A práve tohto žánru je u nás žalostne málo. Som preto rád, že sa našla mladá krv, ktorá sa ho rozhodla oživiť. Ak dámy a páni na svojej ceste vytrvajú, vidím v nich veľký potenciál do budúcnosti.
HAJO – anTristis
25. november 2025, nezávisle
Aj do tretice som dal šancu slovenskému inštrumentálnemu albumu z roku 2025. A verte či nie, príslovie „do tretice všetko dobré“ v tomto prípade prerástlo do superlatívu „do tretice všetko najlepšie“. Hovorím o debute anTristis projektu HAJO, ktorý tvoria Alojz Hajovský z progmetalovej kapely ATYPIC a bubeník Jozef Ragan.
Toto dielo púta všetky zmysly už od prvého momentu. Človek by si prirodzene pomyslel, že názov Hajo je len skratka Alojzovho priezviska. No v skutočnosti odkazuje na indické sväté mesto, symbol náboženskej tolerancie a jednoty. Aj názvy skladieb sú originálne, plné slovných hier a prešmyčiek, a jednoduchý obal vyžaruje už na prvý pohľad pokoj. Hudba za ničím z toho, samozrejme, nezaostáva. Je náročná a progresívna, no zároveň veľmi príjemná a upokojujúca. Ukazuje poslucháčovi, koľko rôznych tvárí môže mať jedna skladba, koľkými žánrami sa dá plynulo prelievať bez násilných prechodov a koľko emócií sa dá vyjadriť bez slov.
Rockových fanúšikov asi najviac potešia úvodná oriDjental a haruWomatsu:Aki, kde zaznejú aj hutnejšie gitarové zvuky. Mňa ale veľmi oslovili symfonická cavalliInFuga s nádherným klasicisticko-filmovým nádychom a jazzovejšia wArpeggio. Ako milovníka zvuku japonského nástroja koto ma nesmierne potešila aj záverečná kotoMeetsPetra, v ktorej tento nástroj zaznieva v úplne novom, ale veľmi pútavom kontexte.
Ak by som mal album anTristis zhrnúť jednou vetou, povedal by som, že je farebný, hudobne náročný a zároveň prekvapivo terapeutický. Spomedzi slovenských inštrumentálnych albumov roku 2025, ktoré som mal možnosť (a ochotu) vypočuť, mu patrí čestné prvé miesto.