Budete mať z počúvania albumu Curare traumu? (recenzia)

Zdieľať

Vždy som obdivoval muzikantov hrajúcich progresívnu muziku. Ako si to všetko dokážu zapamätať? Pre mňa je niekedy dostatočnou výzvou takúto hudbu počúvať. Pred časom sa ku mne dostal album Curare od slovenskej formácie TRAUMA X-X-L. Dopredu vás musím upozorniť, že táto doska je náročná už na pohľad. Len sa pozrite na tie názvy skladieb náhodne rozsypané po zadnej strane obalu albumu. Našťastie, kapela myslela predsa len aj na širšie publikum a vo vnútri ich nájdete pekne usporiadané. Svojou kvalitnou progresívnou muzikou vás ale šetriť určite nebudú.

Kapela sa na svojom minuloročnom debute skutočne vybláznila po všetkých stránkach. Album obsahuje veľmi výrazné a zaujímavé zvuky, ktoré hrajú významnú rolu hlavne pri striedaní čistejších pasáží s ponurejšími a zastretejšími. Všimnete si to najmä pri skladbách ako Mercury Variations, Exoworlds či Side Effect, kde ma navyše upútal aj zaujímavý tandem gitary a bicích.

Už teraz ste si určite vydýchli, že tento progresívny album neskĺzne do monotónnej strojovo bezduchej naháňačky prstov po hmatníkoch gitár. Páni sa so zvukom skutočne neboja experimentovať, čoho dôkazom je aj spojenie etnickej hudby s progresívnym metalom. Rôzne hudobné témy a hlavne zvuky s nádychom ethno music, zabalené do elektrických gitár a previazané šantiacimi bicími, na vás čakajú v piesni Aljahim.

Najviac metúcou zložkou celého albumu je, samozrejme, rytmus. V niektorých pasážach si aj zaheadbangujete do hutných gitár (nájdete také v piesňach Curare a Endemit), ale väčšinu času sa nebudete vedieť dorátať prvej doby. Mercury Variations a Endemit ponúkajú dokonalé rytmické divadlo s niekoľkými priam jazzovými dejstvami. Vrcholom albumu je však titulná pieseň Curare, kde gitary rozhodené do sterea v kombinácii s rôznymi efektmi a náročnými bicími človeku v hlave nastolia absolútnu rytmickú anarchiu.

Hrať progresívnu muziku si vyžaduje nekonečné hodiny tréningu, poriadnu dávku talentu a predovšetkým nadľudskú trpezlivosť a sloniu pamäť. Páni z kapely TRAUMA X-X-L očividne disponujú všetkým potrebným, i keď si myslím, že ďalšia doska by mohla byť predsa len trochu zvukovo vyrovnanejšia a jednoliatejšia. Nemyslím tým, že majú skĺznuť do monotónnosti. Skôr nájsť si svoj vlastný charakteristický zvuk, ktorým by ešte posilnili kvalitu muziky.

HODNOTENIE

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←