Už dávno je jasné, že black metal dokáže mať nespočetne veľa podôb. No že môže byť až takto farebný a svojský, ako ho podávajú kopřivnickí PŘÍTEL BELIAL, to je predsa len prekvapenie. A to aj keď beriem do úvahy náš Pentagramček. Ich najnovšie EP Kulervoucí příběhy aneb příběhy co mají koule!, vydané 23. januára na kazete a o mesiac neskôr aj na CD, ponúka šesť skladieb, respektíve šesť príbehov, ktoré rozhodne nejdú po klasickej blackmetalovej línii.
Prvý kontakt s nahrávkou môže byť mierne mätúci. Pokiaľ nevidíte obal a nesústredíte sa na texty, hudba sama o sebe nepôsobí nijako zvláštne či vybočujúco. Až názvy skladieb ako Strážci barevného království alebo Jenda, porno, heavy metal začnú vzbudzovať podozrenie, že tu niečo nie je úplne štandardné. A keď sa človek započúva do textov, všetko do seba zapadne.
Po hudobnej stránke pôsobí EP pomerne jednotvárne. Väčšina skladieb sa drží podobných postupov a výraznejšie vyčnieva azda len Eskymo, ktorá prináša o niečo zapamätateľnejšiu melodiku. Hudba tu však nie je hlavným nositeľom zážitku. Tým sú jednoznačne texty, ktoré sú plné absurdného humoru a nadhľadu. Vrcholom je skladba Lego, kde zúfalé výkriky dokonale vystihujú agóniu každého, kto niekedy stúpil na zatúlanú kocku tejto legendárnej stavebnice. Práve takéto momenty robia z EP zapamätateľnú záležitosť, aj keď nie nutne z hudobného hľadiska.
PŘÍTEL BELIAL sa nesnažia hrať na žiadny „trve“, „cvlt“ či „krieg“ imidž. Naopak, k žánru pristupujú s výrazným nadhľadom a humorom, čo je v rámci black metalu osviežujúce. Aj keď ma Kulervoucí příběhy aneb příběhy co mají koule! po hudobnej stránke úplne nepresvedčili, textovo ide o veľmi zábavnú a originálnu záležitosť.
HODNOTENIE
