Naliehavá, pohlcujúca a znepokojivo očarujúca temnota. Presne to sa mi vybaví, keď si spomeniem na prvotinu Oútis od slovenských CEREMONY OF SILENCE. Veľmi silný album s veľmi tajomnou grafikou. Bol piatok 19. júla 2024, keď toto veľdielo dostalo brata menom Hélios. Už názov odkazujúci na zosobnenie slnka či vesmír prenikajúcej žiary napovedá, že o tajomno a napätie nebude núdza ani tentoraz. O obal sa opäť postaral bubeník a výtvarný umelec Matúš Ďurčík (Svätohor) a ani teraz nesklamal. Kombinácia farieb a starobylý mytologický výjav dokonale korešpondujú s hudobným obsahom nahrávky.
Začnem tak neobvykle od stredu, pretože dvojminútová Eternal Return by bola skvelým introm k albumu. Za monotónnych úderov bicích necháva vyniknúť melodickým širokým gitarám, ktoré poslucháča budú sprevádzať celou dĺžkou albumu a tiché verše, ktoré dáva ušiam zakúsiť, by boli dokonalým uvedením do albumu: The perennial silence cries / Under the sombre twilight sky / To the time of myth I return. Páni sa ale rozhodli zaradiť tento kúsok ako štvrtý a ja im to vôbec nezazlievam. O to väčším prekvapením možno bol. Prejdime ale k tým epickejším kompozíciám.
Zvyšné skladby majú od štyri a pol do sedem a pol minúty a ich spoločným menovateľom sú rýchle bicie a neustále sa rozvíjajúce gitarové party. Skutočne mám často pocit, akoby sa v rámci jednej skladby rovnaký riff nezopakoval ani dvakrát. Žiadne refrény, žiadne opočúvané aranžmány, len vesmírnej nekonečnosti podobne sa rozpínajúce epické kompozície.
Celý album, samozrejme, korunuje najdlhšia King In The Mountain, kde kapela svoje skladateľské majstrovstvo ukáže najlepšie. Všetky tie zmeny tempa a dynamiky azda ešte viac podporujú napätú atmosféru albumu. Vrcholom albumu je však po všetkých stránkach Moon Vessel. Mnoho nálad, mnoho melódií, mnoho výrazov bicích a nekonečné možnosti kombinácií toho všetkého korunované úžasným textom.
Tak a prišlo to. Máme prvého adepta na album roka 2024. Ceremony Of Silence vytiahli z rukáva všetky esá, ktoré za päť rokov nazbierali a vkusne ich vložili do epického konceptu menom Hélios. Toto dielo ma zhltlo celou dĺžkou svojej existencie a hneď, ako ma vypľulo, som mal chuť rovnakú cestu podstúpiť opäť. A opäť som nenašiel ani jedno slabé miesto.
HODNOTENIE
