Nikdy som nebol veľkým fanúšikom albumov, ktoré nesú rovnaké meno ako kapela. Často to pôsobí, akoby sa hudobníci vzdali kreatívneho pomenovania vlastného diela. No existujú výnimky, ktoré toto pravidlo potvrdzujú a Iron Maiden to svojho času ukázali s obrovskou istotou. Zdá sa, že na slovenskej metalovej scéne teraz takéto miesto zapĺňa aj novinka od (už dávno nie čisto martinských) EUFORY, ktorí patria ku stabilným oporám domáceho power/heavy metalu.
Ich štvrtý štúdiový album Eufory, vydaný v polovici novembra, ukazuje kapelu v zostave, ktorá konečne pôsobí ako naplnenie dávnej vízie. Nový spevák Jaro sa ujal pomyselného žezla s plným nasadením a slovenčina k hudbe Eufory prekvapivo výborne sedí. Naplno ma síce presvedčili už singlom Každý z nás, ale na celý album som bol aj tak veľmi zvedavý.
Podobný náboj som našiel v piesňach Jackpot, Noc nerestí a najmä Z každej lásky. Všetky z nich sú ukážkami chytľavých melódií, neopočúvaných riffov a moderných gitarových sól, ktoré neznejú ošúchane ani samoúčelne. Každá skladba je farebnou metalovou explóziou, podporenou kvalitnými aranžmánmi a profesionálnou produkciou. Príjemným bonusom je aj nanovo nahratá Schizofrénia, ktorá s Jarovým vokálom pôsobí ešte živšie a dramatickejšie.
Vrcholom albumu je však jednoznačne balada Tam. Už dlho som na česko-slovenskej scéne nepočul tak emotívne vystavanú skladbu. Silný text, citlivá práca s dynamikou a výborne vystavaný aranžmán, ktorý postupne prerastá do veľkej rockovej balady, robí z tejto piesne jeden z najsilnejších momentov, aké Eufory kedy napísali.
Eufory je album, ktorý jasne ukazuje, ako môže kapela vyzrieť a zároveň ostať verná svojim koreňom. Ak toto má byť začiatok novej éry Eufory, potom je slovenská metalová scéna zas o niečo bohatšia.
HODNOTENIE
