SARCAS: Po asi dvadsaťročnej hudobnej hibernácii sme sa rozhodli osviežiť viac-menej pôvodný materiál

Zdieľať

Kapela SARCAS sa objavila na scéne so svojím debutom Cesspool Of Humanity veľmi nečakane. Dá sa povedať, že sa zjavili, akoby padli z neba. Respektíve, vzhľadom na žáner, ktorý hrajú, akoby ich vyvrhlo peklo. Kedy ale v skutočnosti vznikli, ako funguje toto trio rozdelené oceánom a aké plány majú do budúcna? To všetko nám páni prezradili v plnej zostave.

Ako vlastne došlo k americko-slovenskej spolupráci členov kapely?
Juraj: Začali sme ako nostalgická spomienka na mladosť. Kapela vznikla už v roku 1993.  Osud ma odvial mimo Slovenska na rôzne miesta, momentálne žijem v Seattle. No priateľské vzťahy s chalanmi sme po celý čas udržiavali. Po asi dvadsaťročnej hudobnej hibernácii sme sa rozhodli osviežiť viac-menej pôvodný materiál. Len jedna pieseň na albume je zo súčasnosti.
Michal: Asi to tak malo byť a bola len otázka času, kedy sa zas stretneme a dokončíme to, čo sme raz dávno začali. Aj keď celá pravda je taká, že sa nám ani nesnívalo, že to niekedy dotiahneme až do tejto podoby. Vďaka Jarkovi, ktorý síce nebol členom pôvodného zloženia kapely, ale ktorý s myšlienkou reunionu prišiel, sa to celé spustilo a zhmotnilo.

Svoju existenciu ste začali postupne odhaľovať zverejňovaním štyroch singlov z debutu. Prvé z nich vyšli v podstate bez toho, aby ste ľuďom dali vedieť, kto sú Sarcas a odkiaľ prišli. Prečo ste zvolili túto cestu?
Juraj: Až doteraz som sa vôbec nezaoberal prístupom, ako našu kapelu najlepšie zverejniť. Prišlo to viac-menej ako najprirodzenejšia cesta, dávkovať to pravidelne a po malých kúskoch.
Jaro: Dnešná digitálna doba je v tomto smere úžasná. Nepotrebuješ sa prosiť vydavateľovi, ktorú pieseň môžeš mať na albume, proste to zavesíš cez internet do digitálnych obchodov a tvoja hudba je zrazu na druhom konci planéty. A keďže neexistujú žiadne limity a fantázii sa medze nekladú, robíme spontánne kroky. Tak tomu bolo aj pri zverejňovaní singlov. Hneď, ako sme dokončili prvú pieseň, boli sme nadšení a chceli sme sa o to čím skôr podeliť so svetom.

Je náročné fungovať na takejto medzinárodnej báze?
Juraj: Má to svoje výzvy, ale moderná technológia nám to umožňuje hravo prekonať. Michal: Nič náročné. Kontinent sem, kontinent tam…
Jaro: Bolo to hlavne časovo náročné. Gitaru si môžeš nahrať v pohodlí domova cez DI a poslať do štúdia kdekoľvek na svete, nech to zreampujú cez najlepšie gitarové aparáty a top mikrofóny. Ale so spevom je to ťažšie, tam už to neokašleš. Mikrofóny, preampy a prevodníky za desiatky tisíc eur doma nenahradíš a treba za nimi vycestovať. Preto nám nahratie a vydanie albumu trvalo viac než rok. Najnáročnejšie aj tak bolo zahrať pôvodné gitarové sóla tak, ako ich vedel fantasticky zahrať Peťo Bukna, ktorý nás dávnejšie po ťažkej chorobe opustil. Týmto by som chcel celý album venovať jeho pamiatke.

Plánujete svoj debut predstaviť publiku aj naživo? Ak áno, kedy a kde plánujete prvé koncerty?
Juraj: Zatiaľ nemáme žiadne konkrétne plány živých koncertov, ale je to niečo, nad čím aktívne premýšľame. Momentálne sa zameriavame hlavne na natáčanie klipov. Zatiaľ máme hotové a zverejnené dva a pravdepodobne ešte jeden alebo dva pribudnú.
Jaro: Ja si myslím, že najskôr zamakáme na druhom albume. Dobrú ponuku, ktorá by v tomto smere prípadne prišla, však starostlivo zvážime.

Spomínaný album je na svete od konca minulého roka. Aké sú zatiaľ ohlasy poslucháčov, prípadne hudobných kritikov?
Juraj: Sme veľmi spokojní s produkciou albumu aj jeho spracovaním a dúfame, že každý fanúšik si to vychutná a ocení. Ohlasy fanúšikov sú vynikajúce! Pieseň I’m Beyond by mala v dohľadnej dobe vyjsť v USA na kompilačnom CD.Michal: Akurát včera mi jeden kamarát hovorí: „Miško, na mňa je to príliš tvrdé.“ A presne taký album sme chceli mať. Samozrejme, nie je pre každého. Nám sa páči, veď mi to už máme napočúvané od roku 1993.

Plánujete ho vydať aj na fyzických nosičoch?
Juraj: Áno, v limitovanom množstve.
Michal: Je to osobnejšie mať niečo v rukách ako niečo len tak zavesené vo virtuálnom priestore.
Jaro: Áno, CD-čká sú hotové a momentálne sa tie, ktoré sú určené pre Európu, plavia k nám. Za pár dní ich máme doma. Kto by mal záujem, nech nám napíše na sociálne siete.

Vaše grafiky pôsobia dosť industriálne, hudobne inklinujete primárne k death metalu. Kto z kapely sa stará o hudbu a kto sa vám stará o grafiku?
Juraj: Väčšina základných gitarových riffov je, paradoxne, od bubeníka Miška. Samozrejme, Jarko a aj ja sme prispeli k spestreniu. Jarko to skvele produkoval do súčasnej podoby albumu. Posledná pieseň na albume, ktorá je zároveň najnovšou piesňou, je Jarkov nápad. Po grafickej stránke sa vyhral Jarko, je to náš špecialista a má od nás voľnú ruku v tvorbe. Vždy sme dostali množstvo návrhov, z ktorých si on vybral ten najlepší.
Michal: Industriálny podtón v grafike vychádza z textov našich piesní. Gro z nich vzniklo v deväťdesiatych rokoch. Už vtedy sme nimi chceli svetu povedať, že tu veľa vecí nefunguje. Bohužiaľ, sú tie texty nadčasové a aktuálne. Ľudstvo sa odvtedy nič nepoučilo. Hudbu a texty prvých deviatich piesní som robil ja s Jurajom a postupne po príchode Jarka sa dá povedať, že sme sa na tvorbe textov a piesní podieľali všetci. Je tam cítiť starú klasiku prapôvodného death metalu z rokov deväťdesiatych a zároveň sme tam vložili nové, moderné, industriálno-halucinogénne prvky súčasnej doby.

Ako by ste sa žánrovo definovali sami?
Juraj: Melodicky black metal.Michal: Asi som to trochu načrtol v predchádzajúcej odpovedi. Je to veľmi nevďačné škatuľkovať, hlavne preto, lebo sme sa snažili do bežného death metalu vložiť nové prvky. V piesni Slashed On Ruin môžete dokonca počuť cimbal, takže by to mohol byť kľudne etno-death metal.
Jaro: Death metal s prvkami fuckpopu.

Registrujete už tvorbu nejakých fanúšikovských základní? Je podpora väčšia zo Slovenska alebo z Ameriky?
Juraj: Fanúšikovskú základňu budujeme online a je celosvetová. Najviac fanúšikov, trochu prekvapujúco, je z Južnej Ameriky.

Nový album je stále čerstvý, napriek tomu sa chcem opýtať, či môžeme od vás čakať novinky.
Juraj: Samozrejme, máme mnoho nových nápadov, ktoré chceme postupne dávať dokopy. K tomu nám internet pomáhaj.Michal: Nuž… Niečo nové? Ale určite áno. Každý z nás hudbu miluje. Niektorých dokonca živí, takže necháme sa prekvapiť a možno prekvapíme samých seba.
Jaro: S jedlom rastie chuť, a tak začíname s prípravami na druhý album. Vypadá to tak, že struny na ňom pribudnú, zhrubnú a budú viac ovísať.

Komentujte

PÁČIL SA TI ČLÁNOK?

Podpor nás na Patreone, aby sme ti mohli prinášať stále viac kvalitného čítania.
A dostaneš za to aj odmenu!

→Klikni sem←