Pokračujú Demonic-Eyed vo svojej spanilej jazde aj trojkou? (recenzia)

Zdieľať

Zvolenská partička DEMONIC-EYED sa určite dá označiť za jednu z najproduktívnejších kapiel na slovenskej metalovej scéne. Možno aj za tú úplne najproduktívnejšiu. V auguste 2019 vydali svoj dlhohrajúci rovnomenný debut a už o necelý rok v júli 2020 nasledovalo pokračovanie Demonic-Eyed 2. Človek by si povedal, že páni si po tomto výkone dajú pauzu. Ale kdeže. V januári minulého roku vydali dvojskladbové digitálne EP Ohňooký a v auguste stihli vydať, opäť aj vo fyzickej podobe, nový dlhohrajúci počin Demonic-Eyed 3.

Napriek tomu, že kapela nevstúpila na scénu v zrovna najšťastnejšej dobe, už prvými dvoma albumami pevne ukotvila svoje miesto na slovenskej metalovej scéne. Prežívame dobu, kedy sú koncerty skôr vzácnosťou, no logo Demonic-Eyed sa i tak objavuje na množstve plagátov. To už asi o niečom svedčí.

Aj ja som bol po dvoch kvalitných nahrávkach zvedavý na tretie pokračovanie. A už na začiatku môžem prezradiť, že zvolenské metalové trio opäť nesklamalo. Po novom k ich vlastnému žánrovému zaradeniu scrap metal pribudli štítky ako thrash metal či crust punk. A keď sa poriadne započúvate, naozaj to na nich všetko sedí.

Na albume nájdete hneď po napätom intre Vanitas šesticu skladieb v slovenčine a tri v angličtine. Dear Flock Of SheepUniversity Of Life, v ktorej si za mikrofónom zahosťoval Danny Will, na mňa spočiatku pôsobili akosi hutnejšie, surovejšie a tvrdšie. Myslel som, že to bude tou angličtinou, no napokon túto domnienku vyvrátila pieseň Kryoterapia. Tieto tri skladby by sa dali označiť ako thrashové vyvrcholenie albumu. No úplným zlatým klincom je pre mňa Symbol desu. Skvelý riff, výborný aranžmán a hlavne refrén v znamení priamočiarych pokrikov. Už si viem živo predstaviť, aká divočina to bude v živom prevedení. Každý fanúšik Demonic-Eyed si pri tejto piesni chtiac-nechtiac musí vykričať hrdlo.

Ostatné skladby, hoc z nich poväčšine o čosi viac smrdí punk, taktiež oplývajú nespútanou energiou. Na svedomí to má predovšetkým rytmická zložka. A VladEs a Mishyr tentoraz poslucháčovi skutočne nedávajú mnoho času na oddych. Každú skladbu tlačia napred ako dobre rozbehnutý buldozér. Spomínanú punkovú roztopašnosť si najlepšie všimnete v skladbách Vymetené hlavyTy alebo ja (tu si všimnite aj veľmi vydarený gitarový part). Železo a kameň je naopak asi jedinou piesňou na albume, ktorá práve vďaka rytmike a hlboko posadeným notám pôsobí ponuro a temne.

Aj Luboshio svoju latku opäť s ľahkosťou preskakuje. V jeho naliehavom vokáli sa opäť nestratí ani jediná hláska a dokonale mu rozumieť každé slovo. Dokonca mám pocit, že znie ešte o triedu lepšie než na predošlej nahrávke. Prirátajte si k tomu skutočne vydarené texty (ako napríklad v skladbách Vymetené hlavy a Vek Vodnára) a polovica úspechu je na svete ešte predtým, než sa zameriate na muziku.

Nejde o kvantitu, ale o kvalitu. Koľkokrát sme už z každej strany počuli túto otrepanú frázu? A napriek tomu je všetkého veľa a často to stojí za starú bačkoru. No Demonic-Eyed sebe vlastným čarovným spôsobom tieto dva fenomény spojili. Na svojej spanilej jazde vypúšťajú jeden album za druhým a ani na jednom z nich nenájdete jediný kúsok vaty. Žiadna zbytočná výplň. Miesto toho nadupaná prehliadka dravých a hlavne neopakujúcich sa riffov, energickej rytmiky a rôznorodých textov, kde si nájdete to svoje či už milujete históriu, fantasy, alebo protest songy.

Demonic-Eyed 3 je ďalším vydareným dielom a jedným z top slovenských metalových albumov uplynulého roku. Už teraz sa teším na štvrté pokračovanie. Veď keď nás raz kapela takto rozmaznala, je už azda jej povinnosťou nám ho „načas“ dodať.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Jeden komentár

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←