Patrí Besna do školských čítaniek? (recenzia)

Zdieľať

Niektoré albumy sa človeka dotknú. Hlboko dotknú. Jedným z takých albumov je aj Krásno. Druhý radový počin post-metalovej kapely BESNA, ktorý vyšiel 16. januára 2025 – teda na výročie protestu Jána Palacha. Jeho slová: „Člověk musí bojovat proti tomu zlu, na který právě stačí“ dokonca zaznejú v skladbe Hranice, ktorá bola druhým zverejneným singlom po titulnej Krásno.

Ako kapela samotná hovorí, album „skúma témy spoločenskej stagnácie, osobnej izolácie, ekologického kolapsu a hľadania zmyslu v nespravodlivom svete, …kritizuje pasívne prijímanie autority, cyklickú povahu cynizmu a túžbu po sebavyjadrení uprostred upadajúcej kultúry a prebiehajúcej vojny.“ Už po týchto slovách je asi každému jasné, že treba čakať náročné texty.

Dávno sa mi nestalo, že by som pri počúvaní albumu musel googliť význam slova v texte (tentoraz ma prekvapilo slovíčko lkať v spomínanej Hranice). Nádherné umelecké diela plné odkazov na históriu (Hranice), mytológiu (Bezhviezdna obloha) a okrajovo asi aj básnickú zbierku Nox et solitudo (Krásno a Zmráka sa).

besna
Foto: Werdza photography

Kapela svojou aktuálnou nahrávkou dokazuje, že niekedy stačí jedna dobre mierená veta (ako napríklad Svet za humnom sa díval na nás… alebo Na dne útesov našli sme iba oceán prachu…) a človek musí na chvíľu zastaviť. Seba aj nahrávku. Zamyslieť sa a spracovať, čo bolo povedané. Besna demonštruje, že vďaka výbornému textu dokonale podporenému hudbou sa aj post-metalovému poslucháčovi vedia v určitých okamihoch zalesknúť oči (Bezhviezdna obloha). Krásno je plné silných emócií a to ho robí skutočne výnimočným.

Besna svoje kvality neodškriepiteľne podčiarkla už debutom Zverstvá. Ale teraz vysoko nastavenú latku preskočila s neuveriteľnou noblesou. Už prvá Zmráka sa, ktorá trvá takmer tri a pol minúty, zbehne tak, že má človek pocit, že si práve vypočul intro. Zádumčivý čistý gitarový zvuk si naprieč celým albumom podáva ruky s divokými, ale stále veľmi melodickými časťami, širokými až hymnickými refrénmi a temnejšími, agresívnejšími riffmi s výraznou rytmikou. Čerešničkou na torte je spolupráca s Jakubom Tirčom, ktorý nahral gitarové sólo do titulnej Krásno a s výbornou slovenskou kapelou Solipsism, ktorá pridala klávesové party a vokály v poslednej sedemminútovej epickej Mesto spí.

Ako by sme povedali u nás na Orave, Krásno je krásnô. Nielen, že chalani z kapely Besna týmto albumom prevýšili samých seba. Zanechali odkaz. Vyslovili svoj protest vkusne a nenásilne. Ukázali Slovákom i svetu, že umenie v našej krajine nezomrelo. Svojimi veršami vzdali hold skutočnej poézii. Bez mihnutia oka by som v čítankách druhého stupňa základnej školy vymenil text piesne Čím to je od No Name za ktorýkoľvek text z tohto albumu.

Posledným, čo treba vyzdvihnúť je, že aj napriek ponurosti a zádumčivosti celej nahrávky sa Besne nejakým tajomným spôsobom podarilo naplniť ju nádejou. Kiežby si z tejto nahrávky každý niečo vzal. A kiežby to neboli len metaloví fanúšikovia.

Neviem, či sa už niekedy stalo, že by bol u mňa album roka jasný hneď v januári. Ale všetko je raz prvý raz…

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

foto: Werdza Photography

Comments are closed.

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←