Pri tom, koľko kapiel neustále vzniká a zaniká, je takmer nemožné sledovať úplne všetko. Aj preto sa k mnohým zaujímavým formáciám dostávam až pri ich druhom či treťom albume. Na Štedrý deň som si však nechal niečo špeciálne. Druhý album českej blackmetalovej kapely SUKKHU je mojím osobným objavom roka 2025. To som síce možno hneď na začiatku prezradil o nahrávke Self-Exorcism viac, než bolo treba, ale poďme na to pekne po poriadku.
Album vyšiel nezávisle v polovici januára 2025. Okrem digitálnej podoby je dostupný aj na CD a vďaka vydavateľstvu Epidemie Records v limitovanom počte kusov aj na vinyle. Nahrávka obsahuje deväť skladieb a ich vypočutie zaberie necelých štyridsať minút.
Pri metalových nahrávkach veľmi často zabúdam na pravidlo „nesúď knihu podľa obalu“. V tomto prípade je však vizuál neoddeliteľnou súčasťou celkového konceptu. Self-Exorcism sa môže pochváliť mimoriadne presvedčivou grafikou. Obal je zvláštnym spôsobom zároveň príťažlivý aj znepokojivý, diabolský aj desivý, čím dokonale vystihuje nahrávku aj po hudobnej stránke. Presne tie isté pocity totiž v človeku vyvoláva aj titulná skladba, ktorá album otvára.
Vplyv škandinávskeho black metalu je na albume neodškriepiteľný. Chladný, disharmonický hudobný základ plný blastbeatov, ktoré k nemu neodmysliteľne patria, sa zrkadlí vo väčšine skladieb. Zvuk je však krásne čistý a konkrétny, nič sa nestráca v hmle. Shadows Of Madness, Clamor Flammae či Pareidolia sú peknými príkladmi vyváženej kombinácie všetkých spomenutých prvkov. Skladby sú navyše zaujímavo dochutené použitím tympanov, ktoré hudbe dodávajú ďalší rozmer.
Z radu mierne vybočujú a možno práve preto ma najviac oslovili Mass Of Negativity a Outcry. Výborné, konkrétne gitarové riffy sa tu snúbia s nápaditým grooveom bicích. Outcry navyše dáva znateľnejšie vyniknúť aj talentovanej basgitaristke Tereze, vystupujúcej pod menom Necro, ktorá sa okrem kvalitnej hry na nástroj podieľala aj na tvorbe spomínaného, mimoriadne vydareného obalu albumu.
Osobitnou kapitolou je spev. Maania pôsobí v kapele len od roku 2024 a možno aj preto je dobré, že som sa k SUKKHU dostal až teraz. Jej prínos pre tento album je skutočne markantný. Jej hlasový prejav v kombinácii so skvelou artikuláciou mi v určitých polohách pripomína Angelu Gossow na vrchole kariéry, avšak s podstatne temnejším imidžom. Tento mladučký, no obrovský talent z Prahy má na konte aj ďalšie zaujímavé projekty a minimálne k jej sólovej doske sa určite ešte vrátim.
Čím som začal, tým aj skončím. SUKKHU sú pre mňa objavom roka, a to v globálnom meradle, nielen na českej scéne. Self-Exorcism patrí medzi najlepšie nahrávky, ktoré som v roku 2025 počul a s prehľadom preskočil v mojom rebríčku mnohé české aj slovenské albumy. A to vrátane Cult Of Fire, u ktorých som šiel na istotu. Personálne zmeny v kapele sa očividne ukázali ako správna voľba. Súhra ostrieľaných muzikantov a mladých talentov funguje výborne a už teraz sa teším na ďalšie nahrávky z ich dielne.
HODNOTENIE
