Môže mať grind The Bastard Within hlavu a pätu? (recenzia)

Zdieľať

Taliansko-švajčiarko-americká spolupráca vydaná na Slovensku. To je debut Better Dead Than Friends z dielne formácie THE BASTARD WITHIN, ktorý prednedávnom vyšiel pod krídlami Immortal Souls Production. Už pri pohľade na zoznam skladieb a ich minutáž si je človek istý, čo kapela asi hrá. Grind je čarovný. Iba v rámci tohto žánru dokáže kapela vtesnať dvadsaťdva skladieb do necelej polhodiny.

Väčšina skladieb na tejto doske má jednu až dve minúty. Najdlhšia Pay má rovné tri minúty, no na albume, samozrejme, nechýbajú ani pársekundové „šteky“ v podobe skladieb Cui Prodest, Irrational Mania, Affective Deficiency, Mankind či titulnej Better Dead Than Friends, ktorá trvá neuveriteľných sedem sekúnd.

Na moje veľké potešenie na celom albume nenájdete to klasické grindcoreové „chrochtanie“ a speváckemu duu vďaka tomu celkom dobre rozumieť. Striedanie a kombinovanie hlbokého growlu a surového screamu navyše muzike dodáva šmrnc. Najviac to cítiť v Laser Division, Varosha či Formless Mass.

Kapela poslucháča v mnohých piesňach ako napríklad Worthless Existence, This Is A Fact či Thinks odzbrojí mohutným nástupom celej zostavy, vrátane spevu. Je ale veľmi sympatické, že páni sa neuchýlili k nekonečnému bezduchému búšeniu do nástrojov. Je pravda, že bicie sa zastavia len málokedy. Všetky kontrastné elementy teda sa objavujú v gitarových partoch. Vo viacerých skladbách sa vďaka tomu typicky grindové pasáže krížia s vydarenými riffmi a rozliatymi kvílivými zvukmi. Všimnete si to v TheSolution, (Anti) SocialNetwork, Thinks, If aj Loser Division. Pay vás dokonca prekvapí vydareným gitarovým sólom.

Ďalšie skladby potešia plechovou basou, ktorá si z hudobného chaosu sem-tam nájde cestu na povrch. Uši vám pošteklí v Pay, ThisIs A FactReset. A aby sme nekrivdili ani bubeníkovi, treba spomenúť aspoň prepracovanejšie party a pútavejšie rytmické časti v skladbách Shaman 3.0 a Aware Of Slavery.

Všetky spomenuté skladby majú jeden spoločný znak. Človek sa v nich nestráca. Vie, kde začínajú, kde končia a že medzitým sa každá z nich vyvíja. Laicky povedané, majú hlavu a pätu. Je možné v nich nájsť pútavé pasáže a väčšina z nich má aj celkom primeranú dĺžku. Avšak iné (ako Dead End) skončia presne v momente, keď sa rozbiehajú a začínajú poslucháča baviť. Ale také sú úskalia grindu.

HODNOTENIE

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←