Podmienky sú momentálne zlé vo všetkých oblastiach a vo väčšine krajín. A kultúra na mnohých frontoch pomaly, ale isto umiera. Veď to vidíme aj u nás. Niekoľko kapiel sa v Taliansku rozhodlo protestovať proti tomuto úpadku. Medzi inými sa do tohto protestu zapojili aj LACUNA COIL.
O čo ale vlastne išlo? Ešte niekoľko dní pred tým, než sa celá vec odohrala, kapela avizovala informácie o live streame, ktorý mali odohrať: ,,Zajtra večer sa vrátime DOMOV. O 21:00 vystúpime na pódium Alcatraz-Milano na niečom, čo môže byť L’Ultimo Concerto (pozn. v preklade posledný koncert). Sledujte stream zdarma na www.ultimoconcerto.it.“
Tí, ktorí sa tešili aspoň na online vystúpenie svojej obľúbenej kapely, však určite zostali sklamaní. Skupina síce vystúpila, ale nezačala hrať. Zostali ticho. Po celý čas. Takýmto spôsobom chceli poukázať na dôležitosť klubov pre nielen zabehnutých, no i rozvíjajúcich sa umelcov a zároveň i na prispievanie do umenia krajiny, ale aj ekonomickej stránky štátu.
V momente, keď mal začať stream, kapela uverejnila správu: ,,Očakávali ste, že uvidíte živú šou, ale my sme len ticho stáli. Nie je to zlý vtip. Toto je situácia mnohých koncertných klubov v Taliansku, miest, kde sme spoznali mnohých z vás. S horkosťou na jazyku vás žiadame, aby ste ich podporili. Živá šou bez hudby nie je živá šou. Tichý klub nie je koncertný klub. Ďakujeme, že ste toho súčasťou, za vašu podporu a že ste tu v tomto momente, ktorý snáď bude zlomovým bodom. Odteraz sa chceme baviť už len o ďalšej šou. Ďakujeme!“
Okrem Lacuny Coil sa tohto protestu zúčastnilo aj množstvo ďalších kapiel i klubov. Iniciatíva Posledný koncert alebo inak v taliančine L’Ultimo Concerto má aj vlastnú stránku, kde sa bližšie môžete dozvedieť o ich plánoch. Začiatok manifestu, ktorý sa tam uvádza, znie: ,,Posledný koncert je jednou z najdôležitejších iniciatív, ktorá prvýkrát zahŕňala koncertné kluby z celého Talianska ako aj úžasný počet umelcov, ktorí s ich neznesiteľným tichom rok od prvej uzávierky poukázali na dôležitosť nevyhnutnosti existencie týchto miest aj s odkazom na ich profesionálny zácvik ako potrebné a povinné odrazové mostíky pre všetkých tých, čo si vytvárajú hudobnú kariéru. Len hádame, či sa bude možné vrátiť k organizovaniu koncertov, či dovtedy tento sektor prežije alebo či sme už videli to, čo môže byť pre tieto miesta Posledným koncertom. Miesta, ktoré momentálne ešte stále nie sú schopné naplánovať si moment reštartu a medzičasom aj tak musia pokračovať v platení za ich udržanie a chod.“
Aby toho nebolo málo, na ukážku toho, aká zlá je situácia kultúry v Taliansku, stránka všetko uvádza aj v číslach. Sektor koncertných klubov v Taliansku má momentálne straty viac ako päťdesiat miliónov eur, čo činí čiastku okolo tristoštyridsaťtisíc na jeden klub. Uvádzajú aj to, že 49 % koncertných klubov ani nemá istotu, či budú po konci pandémie schopné znovu otvoriť svoje brány. V manifeste teda žiadajú o nejaký časový horizont, v ktorom by kluby mohli rátať s reštartom a finančnou podporou, aby prežili. Podmienok je v manifeste uvedených však oveľa viac.