Česká hudobná scéna ma ešte vždy dokáže prekvapiť. Keď som sa úplnou náhodou dostal k novému albumu post-hardcoremetalovej kapely LVMEN, siahol som po ňom bez veľkých očakávaní. Po pár minútach počúvania som si však začal čítať a zisťovať o tejto kapele viac. A ostal som v nemom úžase. Jej história siaha do roku 1995 a okrem iného je poznačená tragédiou z roku 2011, po ktorej nastalo niekoľkoročné smutné ticho. Výsledkom návratu napokon neboli len živé vystúpenia, ale aj nahrávka Mitgefangen Mitgehangen z roku 2017, vydaná s deväťročným odstupom po Heron. A tento rok, 4. júla, opäť pod značkou Day After Records, vydali svoj šiesty album Amen.
Veľmi ma zaujalo, že kapela na všetkých albumoch svoje skladby označuje poradovým číslom kompozície. Na spomínanom albume Mitgefangen Mitgehangen došla kapela po číslo 25, ale poslednou skladbou na albume bola ich úplne prvá vydaná nahrávka Lvmen No. 1. Možno len rád hľadám vo všetkom symboly, ale akoby kapela uzatvárala kruh. Jednu veľkú kapitolu. A potom prichádza nová nahrávka, kde kapela počíta ďalej – XXVI, XXVII, XVIII a XXIX. Pre mňa je Amen určite novým začiatkom. Albumom číslo jeden, od ktorého som sa odrazil pri spoznávaní tejto fascinujúcej zostavy.
Hudba LVMEN má zvláštnu schopnosť vtiahnuť poslucháča do priestorov, ktoré nie sú jeho vlastné. Miestami má človek pocit, akoby sa ocitol v hlave niekoho iného, uprostred víru cudzích emócií, spomienok a úzkostí. Po hudobnej stránke stavia kapela predovšetkým na melodických, no pritom pochmúrnych gitarových riffoch a na strednom, pokojne plynúcom tempe, ktoré ešte zvyšuje napätie.
Ako som už naznačil, album tvoria štyri skladby, pričom najkratšia má sedem a najdlhšia takmer jedenásť minút. Každá z nich je akoby malým rituálom. Hypnotickou cestou cez vrstvy podmanivých harmónií, ambientných textúr, fragmentov hovoreného slova, záchvevov spevu a náhleho, ostrého kriku. Všetko to spolu vytvára náročnú temnú skladačku.
Amen je album, pri ktorom sa nezastavíte pri prvom počutí. Vraciate sa k nemu, aby ste pochopili, čo všetko v sebe nesie. A s každým návratom odhaľuje nové a nové emócie, nové zákutia toho človeka, ktorý ho tvoril, ale aj toho, ktorý ho počúva.
HODNOTENIE
