Surrealizmus českej metalovej scény sa najnovšou nahrávkou Master’s Hammer v roku 2025 rozhodne neskončil. V decembri ho totiž NECROCOCK korunoval svojou najnovšou sólovou nahrávkou Truchlohry. A je presne taká, akú by ste od neho očakávali. Kto iný by dokázal otvoriť album skladbou Jsme zatíženi duchovní pýchou, v ktorej v refréne zaznieva verš „Dělám to se svou adoptivní sestrou“. A predsa, verte či nie, aj napriek tomu je táto nahrávka svojím zvláštnym spôsobom výborná.
Čo dodať k textom? Ide o poéziu nonsensu, v ktorej si každý môže nájsť to svoje. Či už úsmevné momenty, alebo… Vlastne ani neviem presne, aké iné. No niektoré útržkovité hlboké myšlienky ukryté medzi dosť zvláštnymi obrazmi sa Necrocockovým textom rozhodne nedajú uprieť. Po hudobnej stránke tu hrá prím elektronika a ambient. Mám pocit, že výber zvukov je ešte precíznejší než na albume Maldorör Disco. Všetko do seba prirodzene zapadá a klávesové plochy sú na väčšine albumu príjemne dofarbené gitarami, ktoré sú ale väčšinou v úzadí. Výsledkom je hudobne hĺbavá a zádumčivá nahrávka.
Ak by ste hľadali najrezkejší a najrockovejší moment albumu, určite by zvíťazila skladba Havárie v Necrocockově čtvrti. Mňa však najviac oslovila, či už po stránke hudobného materiálu alebo výberu zvukov, pieseň Kukačka.
Necrocock vydal naozaj vydarenú nahrávku, ktorá je v porovnaní s najnovším albumom Master’s Hammer pre fanúšikov určite o niečo ľahšie stráviteľná. Ak vašim ušiam lahodia pomalšie tempá a vrstvenie najrôznejších elektronických zvukov, pri Truchlohrách sa bezpochyby dobre zabavíte. Ja osobne sa ale vrátim asi skôr k albumu Maldorör Disco.
HODNOTENIE
