Nie je to tak dávno, čo sa sveta zmocnil album Sky Void Of Stars od švédskych miláčikov KATATONIA. Išlo o svieži návrat k tvrdším momentom z čias The Great Cold Distance či klávesovejšiemu Night Is the New Day. Od len dva roky starého predchodcu sa v kapele udialo niekoľko zásadných, no nepríjemných zmien. Najviac zamrzeli určité nezhody medzi zakladajúcimi členmi Jonasom Renksem a Andersom Nyströmom, ktoré viedli k neodvratnému odchodu druhého menovaného. Nevraviac o tichej rezignácii gitaristu Rogera Öjerssona. Ako je teda na tom novinka Nightmares As Extensions Of The Waking State?
Všetci vedia, že posledných pár albumov pochádza už len z Renkseho pera, a tak nie je prekvapením, že to platí aj na novinke. Otázkou ostáva, či sa to dá stále považovať za plus. Úvodná Thrice je okamžitým vyvedením z miery. Predstavuje silný začiatok do viac než 45-minútovej cesty a tá atmosféra sa stane okamžitou závislosťou. V momente, keď zavriete oči, ste v sne a cítite, ako vám z okolitých plameňov behá mráz po chrbte. Vyzerá to, akoby ste nemali kam utiecť, avšak stále prevláda pevná vôľa a nádej. The Liquid Eye je pomocnou rukou pri úteku, ktorá vás, ako to vyzerá, vedie správnym smerom.
Wind Of No Change je toho dôkazom. Názov hovorí inak, ale paradoxom je, že skladba je plná zmien. Prvýkrát po rokoch môžeme počuť Katatoniu znovu posúvať svoje hranice, dokonca aj vzdávať hold ich začiatkom. Netreba očakávať Renkseho neľudské škreky ako niekedy, skôr literárnu poctu témam, ktorým sa páni za mlada v textoch venovali. Lilac je prvotriedny pilotný singel a je neuveriteľné, že sme už na čísle štyri a stále je všetko, ako má byť. Vyzerá to tak, že sa od spaľujúcich plameňov predsa podarí ujsť. Temporal je síce miernou prekážkou na ceste, ale nič, čoho by sa bolo treba báť. Kiežby tomu tak bolo.
Jasnú oblohu zrazu vypĺňajú ešte temnejšie mračná, plamene sa začínajú šíriť a všetko dobré sa obráca naruby. Departure Trails je prvým výrazným znamením, že sa všetko zrejme skončí úplne inak. Nepomôže vám ani neznáma osoba vo veži (Warden), ani kajanie sa (The Light Which I Bleed). Efter Solen je horko-sladkou rozlúčkou s prirodzeným svetlom, ktoré sa možno ešte ukáže. Žiaľ, aj ten posledný kúsok nádeje sa v záverečnej In The Event Of vytráca do stratena. Koľká škoda.
Hoci táto cesta nekončí šťastne, tak treba povedať, že okolitá scenéria s prihliadajúcim sa jeleňom vyzerá skvostne. Surovejšia zvuková fazóna tiež nie je úplne na zahodenie vďaka jej prirodzenejšiemu dojmu. Napríklad také gitary sú po dlhšej dobe dominantnejším prvkom. Dôležité však je: Čo bude ďalej? Svetlých momentov nie je málo. Problém je ten, že budúcnosť môže byť jasná a nádejná, ale tento sen sa neskončil práve najpríjemnejšie. Želáte si opak. Lenže pravdou je, že po tom všetkom ostáva len beznádej a strach…
HODNOTENIE
