Partička KAZOSTROJ si už svoje pevné miesto na slovenskej scéne zadefinovala niekoľkými kratšími nahrávkami, ale páni sa rozhodli, že je na čase prísť s dlhohrajúcim debutom. Špina/Hnuj uzrel svetlo sveta v auguste 2024 a obsahuje osem skladieb. Svojím hracím časom síce neprekoná ani EP-čka niektorých iných kapiel, ale ako sa hovorí – menej je niekedy viac.

Prvou vecou, ktorá ma na tomto počine zaujala, je zvuk. Chalani sa rozhodli, že má korešpondovať s názvom albumu, ale treba poznamenať, že také zlé to nie je. Práve naopak. To, že svoje skladby nahrali všetci spolu naživo a nie po jednotlivých stopách, dodáva nahrávke osobitý ráz a poriadny šmrnc. Prím hrá basová gitara. Či už s efektom alebo bez, jej prenikavý zvuk dodáva celému albumu na hutnosti. Poslucháč sa cíti, akoby stál v epicentre diania. Ak by som mal citovať samotnú kapelu: „Žiaden bulšit, len čistý rakenrol a hluk.“
A čistý rock n’ roll je už prvá Bolí, ktorá svojím hudobným materiálom krásne kontrastuje so záverečnou Nebolí. Takéto poetické detaily si v rockovej muzike vždy cením. Rovnako ako dobré texty a o tie na albume nie je núdza. V tejto súvislosti spomeniem skladby Kolektívna vina, Závislí na nenávisti (tento je síce stručný, ale výstižný) a Staré ihrisko, ktoré vo mne vzbudzuje akúsi nostalgickú atmosféru. Tú ešte umocňuje gitara v pozadí.
Máme na svete ďalší nesmierne vydarený debut. Ale priznám sa, že po hudobnej stránke som po EP-čkách Malomestská mizéria a Masopust od albumu Špina/Hnuj ani nič iné nečakal. Menším sklamaním v porovnaní so spomínanými EP je azda iba grafika albumu.
HODNOTENIE
