Dokáže debut projektu Shining Black zlepšiť náladu? (recenzia)

Zdieľať

Americký spevák Mark Boals a taliansky gitarista a skladateľ Ölaf Thorsen nepatria medzi žiadnych nováčikov na hudobnej scéne. Prvý menovaný si vyslúžil slávu po boku Yngwieho Malmsteena. Druhý zase dlhé roky slúži ako motor progresívnych powermetalistov Labÿrinth a Vision Divine. Spoznali sa v roku 2014, keď Boals dočasne nahradil speváka Roberta Tirantiho v prvej zmienenej kapele Thorsona. Očividne si padli do oka, aj keď pod hlavičkou Labyrinthu nakoniec nič nenahrali.

Prvou oficiálnou hudobnou spoluprácou dvojice Boals/Thorson sa stal projekt SHINING BLACK. Rovnomenný album vyšiel na jeseň roku 2020 pod hlavičkou hyperaktívneho vydavateľstva Frontiers. Ak už podľa mena labelu hádate ako žáner AOR, tak ste uhádli. Hádžem cukrík za odmenu vaším smerom.

Shining Black definuje kombinácia odvzdušnených chytľavých refrénov a výrazných metalových riffov, ktoré zvesela podfarbujú progové klávesy. Žánrovo sa pohybujeme v hardrockovo/AOR teritóriu. Riadnou chuťovkou sú krátke a prepracované gitarové sóla, ktorými Thorsen vytapetoval vnútro skladieb. Hrá sa v prospech piesní, malmsteemovské onánie sa nekonajú. Aj Boals sa drží pri zemi. A robí dobre, pretože jeho hlas znie vynikajúco aj v stredných polohách. Úpornosť typická pre metal vo všeobecnosti absentuje.

Väčšina piesní znie priam radostne, pozitívna nálada z nich strieka. Za najväčšie hity albumu môžeme označiť rázny, ale melodický štart v podobe The House Of The Fallen Souls a uberchytľavú Just Another Day. Titulka Shining Black v sebe koncentruje všetky prednosti tvorby Shining Black. Refrén väčší ako Ježiš, dôrazná metalová gitara a bravúrny zvuk. Apropo, výrazná basa správne tvrdí muziku, radosť sa do nej započúvať na slúchadlách.  

Pozornému čitateľovi už došlo, že sa žiadna veľká powermetalová jazda nekoná. Ani jeden drak nebol na albume zabitý, ani jedna princezná zachránená. Ale dve piesne môžeme s prižmúrenými očami brať ako primárne metalové kusy – singel My Life s vydareným gitarovým sólom a riffmi poháňanú Carousel s duelom gitary s klávesmi. Roky osemdesiate zľahka pripomenie Where Are Your Gods, ktorá sa mierne inšpirovala v skladbe We Rock od Dio. Pochvalu si zaslúžia aj obe balady – A Sad Song a Day We Said Goodbay. Dojímajú, ale kuchárovi neušla ruka pri sladení.   

Za jediný problém môžeme považovať len to, že album neobsahuje žiaden vrchol, z ktorého by človek padol na riť. Shining Black je dobre urobené remeslo s pár nadpriemernými piesňami a nádherným obalom. Chýba mu ale niečo, čo by debut projektu vytiahlo z vôd ľahkého nadpriemeru. Chytí za srdiečko primárne fanúšikov výnimočného hlasu Marka Boalsa, ktorí si môžu k záverečnému hodnoteniu dva bodíky pripočítať.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←