Zrejme nie je náhoda, keď sa po toľkých rokoch vratia hneď dve legendy s novými nahrávkami. Najprv nás prekvapil ozaj luxusný októbrový Coroner a teraz sa po takmer dvoch dekádach s novinkou vrátili aj slovenskí WAYD. Ich posledný zásek Ghostwalk z roku 2007 znamenal na neurčitú dobu konečnú, no prešlo desať rokov a doma v Prešove sa uskutočnil reunion. Začala svitať nádej, že by sa kapela mohla plnohodnotne vrátiť na scénu aj s novým materiálom. Tak sa aj stalo a kulmináciou všetkej driny v skúšobni a štúdiu sa stáva titul s názvom Reinvent. Ako teda znie Wayd v roku 2025?
Hneď zo začiatku je jasné, že nejde o obyčajný comebackový album. Algorithms Of Hate je relatívne priamočiara vec, ale čo ju robí zaujímavou, sú práve gitarové linky, ktoré by jednoducho s jednou gitarou nevyzneli rovnako. Komplexnosť naberá obrátky v druhej Marble, kde Wayd ukazujú, že niektoré riffy sú prosto ich trademark.
Prvý vrchol prichádza v skladbe Walpurgas. Atmosféru, aká tu prevláda, nevytvoríte len tak. Všetky elementy do seba krásne zapadajú a vzniká z toho niečo unikátne. Pridajte k tomu vynikajúcu kompozíciu vokálov, sólo v úvode a je vymaľované. Od začiatku do konca desivo chladná a nádherná púť. Five Senses je príjemným melo-deathovým premostením do ďalšieho vrcholu v podaní Paved By Slaves. Obohatená prológom a textom od Chrisa Keecha o otroctve je dobrou ukážkou symbiózy všetkých zúčastnených.
Chains Of Tradition a When Less Is More môžete pokojne zaradiť medzi najwaydovejšie skladby na celom albume. Úctyhodná poklona minulosti a časom, ktoré smerovali k tomu. ako znie kapela dnes. Taktiež je fajn, že po všetkých tých nápadoch sa nezabudlo na inštrumentálne kúsky, kde svoj moment zažiariť majú všetky nástroje (klobúk dole za trúbku v Limits Of Instrospection). Prichádza na rad náladovejšia Disparity, pri ktorej si prosto nedokážete nespomenúť na dávnu Breaking The Ascendence z kultu Decadance. Záverečná Nocturnal Shredding je posledným zvolaním a pripomenutím, že Wayd sú späť silnejší než kedykoľvek predtým a Nocturnal Lounge príjemným, vďaka saxofónu jazzovo ladeným poďakovaním poslucháčovi za jeho čas pri počúvaní nahrávky.
Okrem základnej štvorice je na albume veľa hostí, z ktorých každý odviedol prvotriedny výkon či už textovo, alebo inak. Á propos, veľká poklona patrí prevedeniu textov, ktoré sa zaoberajú hneď niekoľkými témami. Pozornosť si obzvlášť zaslúžia riadky Walpurgas a Paved By Slaves. Na prvý pohľad podivný, ale s odstupom času veľmi hodiaci sa obal si taktiež zaslúži uznanie za svoje celkové spracovanie. Kto má CD, tak vie, o čom hovorím. Zvukovo ide o vyváženú produkciu, vďaka ktorej čitateľne počujete aj navrstvené gitary a bláznivé basové linky.
Takto to vyzerá, keď do seba jednotlivé diely pekne zapadajú. Takto to vyzerá, keď máte okolo seba tých správnych ľudí. Takto vyzerá dokonalosť!
HODNOTENIE
