Aký je industrial Minority Sound na poslednom albume? (recenzia)

Zdieľať

Keď česká industriálna kapela MINORITY SOUND vydala v apríli 2019 prostredníctvom Metal Gate svoju albumovú novinku Toxin, hneď ma ňou zaujala. Dá sa povedať, že na prvý pohľad, pretože prvotným vnemom bol práve zeleno-čierny obal tejto nahrávky. Ako to už ale býva v tejto uponáhľanej dobe, človek niečo niekam založí a zabudne. Teraz, keď sme prinútení spomaliť, máme konečne čas pohľadať práve takto zapotrošené veci.

Priznám sa, že som ani netušil, ako dlho je už toto pražské cyper/industrialmetalové kvarteto na scéne. Toxin je prvá nahrávka z ich dielne, s ktorou mám česť. Už od svojho vzniku v roku 2007 stihli vydať tri ďalšie. No možno práve teraz, keď pominuli prvotné emóciami zastreté dojmy z vydania albumu, nastal ten správny okamih pripomenúť si ich najnovšiu nahrávku.

Začiatok takmer štyridsaťminútového diela sa koná v podaní piesne Deeds Of Hate, ktorá je presne taká surová, ako by ste podľa názvu očakávali. Dravé gitary a growl tu nedávajú priestor žiadnej melodike. Zvyšok albumu sa ale v tomto duchu vôbec nenesie. V surovosti by sme na druhé miesto mohli možno zaradiť ešte Sunlight. Be Me! Sunlight Begone!, avšak i tá je viac vystavaná na širokej temnej atmosfére než na surovosti.

V iných skladbách sa už tvrdé riffy striedajú s dominantným samplerom (Scarecrow, Bipolar, Disconnected Sympathy) a growl si podáva ruky s melodickým spevom (Disconnected Sympathy, Toxin či takmer baladická Empty Sands). Ale growl a melodický spev nie sú jedinými prednosťami speváka a gitaristu Aleša Hampla. Okrem toho, že vo všetkých speváckych polohách mu to sedí, dokáže do muziky zasadiť veľmi šikovne šepot (Scarecrow) či veľmi pútavý zastretý polorecitovaný vokál (Toxin).

Prehliadkou všetkého, čo sme doteraz spomenuli, je asi najpozoruhodnejšia skladba Love & Mayhem. Disponuje navyše veľmi pútavým rytmom v dlhom úvode, kvôli ktorému môže poslucháč mylne predpokladať, že pôjde o inštrumentálnu skladbu. Spevák sa tu však opäť predstaví svojím čistým vokálom. Surové časti sú opäť poprepletané tými jemnejšími a záver sa dokonca nesie až v symfonickom duchu.

Táto skladba je vrcholom celého albumu Toxin. V originalite za piesňou Love & Mayhem ale, samozrejme, nezaostáva ani žiadna iná. I keď mi pri titulnej skladbe ihneď v hlave naskočila nostalgická spomienka na Deathstars a ich Cyanide.

Množstvo inštrumentálnych zvukov, množstvo speváckych polôh. Surovosť, temnota, ale aj atmosférickosť a priezračnosť. Miestami započujete symfonické či dokonca soundtrackové prvky. Taký je Toxin. Napriek všetkým spomínaným kontrastom si album zachováva vnútornú jednotnosť a pravý industriálny zvuk. Otus, ktorý programoval sample, si dal skutočne záležať, aby boli všade, kde treba. Podporili v čo najväčšej miere muziku a nepochovali jej dravú gitarovú podstatu. Ak obľubujete industrial či cybermetal, tento album je pre vás na sto percent tým pravým.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←