Ako veľmi sú Lovebites verné heavy metalu? (recenzia)

Zdieľať

Dievčatá z LOVEBITES ma svojho času dosť presvedčivo odrovnali s debutovým albumom. Nielen preto, že vyzerajú celkom k svetu a navyše svoje nástroje ovládajú naozaj bravúrne, ale hlavne pre ich záľubu v NWOBHM a thrash metale. Baby minulé leto obehali najväčšie metalové festivaly a na jeseň ešte stihli časť turné s Dragonforce. Hneď na to sa napratali do štúdia, a to len preto, aby ma opäť potešili už tretím albumom s názvom Electric Pentagram, ktorý nedávno vyšiel aj u nás.

Pri predošlom albume som mal taký pocit, že baby nám trocha vymäkli, a tak som bol naozaj zvedavý, ktorým smerom sa vyberú tentokrát.

Plyšové intro k prvej kompozícii pozitívne pripravuje vnemy na elegantný vstup príjemných klávesových melódii s elastickým beatom vo vyvážených basových polohách, ktoré jemne nadnášajú akustickú gitaru ponad spevový obláčik. Neskonalá dokonalosť a perfekcionizmus. Až na jednu maličkosť.

To intro znelo trošku inak. Skôr by som povedal, že ako hromy a blesky. Zvyšok pesničky si veľmi nepamätám, keďže ihneď po intre mi ten nastúp odkopol hlavu z krku a zvyšok songu som ju hľadal po zemi. Tomu hovorím thrashmetalový úvod.

Okamžite sa na kolenách v hlbokom úklone prostredníctvom mojej hifi zostavy ospravedlňujem dievčatám, že som pri predošlom albume stratil vieru a pochyboval. Neohrozená kapitánka korábu Miho otočila kormidlo späť ku klasickému metalovému prúdu. Po dvoch rýchlovkách je maxisinglovka Golden Destination dôkazom, že poznávacie signatúry ženskej reinkarnácie Stevea Harrisa sú červené vlasy, modrá basgitara a old school až do smrti.

Ostatné dievčatá vôbec nezaostávajú a vlastne skladateľský tandém Miyako/Asami je prekvapením celej platne. Kompozične sa do popredia derie intenzita a mnohé melódie sa vynárajú v nepredvídateľných momentoch. Melodický rýchlik When Destenies Align, ktorý sa stal prvým singlom, je perfektnou ukážkou toho, ako toto naozaj dobré zohrané duo funguje. Tentokrát sa opäť osmelila aj Midori a prispela hard rockom presiaknutou Dancing With The Devil.

Ďalšie zlovestné intro môže signalizovať iba jedno. Nie, vážne. Aké asi intro môže mať pesnička s názvom Set The World On Fire? No, ružové ako cukrová vata istotne nebude. Chvíľku si ešte počkám na otvárací riff a v tom zrazu malá bubeníčka Haruna vysypala blastbeat. Turné s Dragonforce, samozrejme, baby poznačilo.

Len pomaly! Žiadne ultramelodické transmutácie nečakajte. Tento neľútostný uragán je temný ako obálka albumu a zrovnáva všetko so zemou s absolútnou definitívou. Je sranda, že tieto baby sú viac heavy ako väčšina powermetalistov na starom kontinente.

Zvuk má na starosti známa dvojica z Finvoxu Mikko Karmila a Mika Jussila. Je preto divné, že v niektorých pesničkách sa mi gitary strácajú a strácajú ťah. Naopak, rytmická sekcia znie neskutočne parádne.

Nový album je o poznanie rýchlejší a svižnejší. Menej popu, viac starej školy a najviac metalu. Takto by sa dal v skratke opísať elektrický pentagram od Lovebites. V japonskej hitparáde vyskočili hneď na 9. miesto, čo je zatiaľ ich najlepšie umiestnenie. Ako vždy aj teraz ide o vysokokvalitné dielko nielen pre labužníkov, ale hlavne pre milovníkov „naozajstného“ metalu či hocijakého iného bežného powermetalistu.

HODNOTENIE

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Páčil sa ti článok?

→Klikni a odmeň
nás pivom←