Dáte sa do spolku s Malokarpatan alebo vás desia Krupinské ohne? (recenzia)

Zdieľať

Bratislavská formácia MALOKARPATAN vydáva už o pár dní svoj tretí štúdiový počin. Krupinské ohne prídu na pulty v piatok 20. marca a fanúšikovia tejto pozoruhodnej formácie sa majú skutočne na čo tešiť. Netreba sa báť tvrdiť, že vás novinka priam pohltí. A to ako hudobne, tak aj príbehom celého albumu.

Prvou z pätice skladieb, ktoré dokopy trvajú takmer päťdesiat minút, je V brezových hájech poblíž Babinej zjavoval sa nám podsvetný velmož. Album štartuje zvukom, pri ktorom môžete mať pocit, že ste si zapli niektorú staršiu československú rozprávku. Familiárny soundtrackový zvuk orchestra s miernym folklórnym odkazom však náhle striedajú skreslené gitary. Tento trinásťminútový opus ponúka toľko hudobných vnemov a rôznorodého materiálu, že je to miestami možno na jednu skladbu aj príliš.

Našťastie, všetky blackmetalové, heavymetalové, rytmické, atmosférické a iné časti drží pokope text. Podobné striedanie rôznych častí sa objaví ešte v Filipojakubská noc na štangarígelksých skalách, i keď nie až v takej výraznej miere ako v úvodnej skladbe.

Ze semena viselcuov čarovný koren povstáva je už oveľa priamočiarejšia skladba. Pokiaľ by týmto viac-menej heavymetalovým riffom bol dopriaty hutnejší zvuk, nemusela by sa za ne hanbiť ktorákoľvek heavymetalová legenda. Na druhej strane, Na černém kouni sme lítali fimamentem je oveľa divokejšia. Výrazne tu dominuje blackmetalová nátura kapely Malokarpatan.

Ale to nie je posledná tvár, ktorú formácia na novinke ukáže. Krupinské onhe poštyrikráte teho roku vzplanuli ponúka bez pochýb najsilnejšiu, najnaliehavejšiu a najveľkolepejšiu atmosféru, oživenú naviac aj v speve melodickejšími časťami. A práve tento pomyselný zlatý klinec ma primäl vyhľadať si niečo viac o koncepte celého albumu.

Krupinské ohne sú koncepčným dielom, aké v mojich očiach (a, samozrejme, ušiach) nemá, minimálne v našich končinách, obdobu. Kapela naštudovala históriu uchovanú v krupinských archívoch a príbeh procesov s čarodejnicami z roku 1675 pretvorili na epický príbeh o upísaní sa diablovi, bosoráctve, čarovaní, stretnutiach s diablom, ovplyvňovaní počasia, uriekaní dobytka či premieňaní sa na mačky a dávení ľudí. Zachovanie dobového dialektu je len čerešničkou na torte.

Kapela myslela azda úplne na všetko. Spleť tvrdých riffov je popretkávaná miernejšími, môžeme povedať až akustickejšími časťami. Práve počas týchto úsekov má poslucháč čas prečítať si pomaly a pozorne sprievodné opisné texty zasadené medzi verše, ktoré počujete aj z úst speváka. Texty dokresľujúce príbeh sú tak posledným dielikom dokonalej mozaiky koncepčného albumu Krupinské ohne, ktorý sa určite zaradí medzi najlepšie albumy roku 2020. A nielen tie domáce.

HODNOTENIE

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←