Ako sa vydaril návrat pionierov neoklasického metalu Alcatrazz? (recenzia)

Zdieľať

Značku ALCATRAZZ poznajú predovšetkým fanúšikovia speváka Grahama Bonneta (ex-Rainbow) a Yngwieho Malmsteena, ktorí spojili svoje sily v roku 1983 na albume No Parole From Rock n‘ Roll. Dodnes cenený debut oslovuje fanúšikov vďaka kombinácii kvalitných piesní, geniálnych virtuóznych sól a charizmatickému vokálu výškara Bonneta. Bohužiaľ, dvaja kohúti s veľkým egom sa na jednom dvore dlho nezniesli a Malmsteen v roku 1984 z kapely odchádza. Po jednoalbumovej spolupráci so Steveom Vaiom a tretej komerčne neúspešnej nahrávke austrálsky spevák rozpustil kapelu.

Toľko dejiny a teraz skok do prítomnosti. Graham Bonnet pôsobí stále aktívne na scéne aj v 21. storočí, vydal dva albumy pod značkou GRAHAM BONNET BAND, s ktorými ale veľa vody nenamútil. Manažér prišiel s nápadom vydať novú nahrávku pod hlavičkou ALCATRAZZ, dať dohromady čo najviac pôvodných členov okrem neochotného Malmsteena a vylepšiť album tonami hostí. A tak sa i stalo.

.

Born Innocent uvádza neoklasický gitarový lick, ktorý neposedne raz sprava, raz zľava ohuruje poslucháča v titulnej piesni. Rukopis ďalšieho známeho neoklasického gitaristu Chrisa Impellitteriho je ľahko rozpoznateľný, do toho sa Bonnet (bývalý člen jeho kapely) opiera do mikrofónu akoby nestarol. Hit ako remeň. Singlová Polar Bear nadväzuje na vysokú kvalitatívnu latku s refrénom jak lusk. Tentoraz sa náladou a sólami vraciame do čias debutu Alcatrazz vďaka prínosu gitaristu Joea Stumpa. Text o Eskimákovi patrí k tým menej intelektuálne oslňujúcim, ale heavy metal znesie veľa. Shredfest japonského gitarového mága Nozoma Wakaia vo Finn McCool treba zažiť. Milovníci gitarovej pyrotechniky si prídu na svoje.

Stred albumu ťahá neoklasická London 1666 s virtuóznymi gitarovými sólami Stumpa a osemdesiatkovo chytľavá Dirty Like The City z pera Stevea Vaia. Trocha hardrockového spestrenia prináša pecka z pera zosnulého Brucea Kulicka I Am The King. Škoda len toho „penis-zásun“ textu, ktorý sa do úst sedemdesiatnika Bonneta veľmi nehodí. Všetkých milovníkov epických Rainbow songov poteší Warth Lane s nádhernou gitarou Daria Molla a navrstvenými hammondkami Jimmyho Walda.

Mimochodom, klávesákova práca na novinke Alcatrazz si zaslúži veľkú pochvalu. Bohužiaľ, časom začne latka kvality mierne kolísať. Ôsma Something I Am Missing prináša len Bonnetov úporný spev. Body Beautiful znie tuctovo. For Tony, sólo spievaná pocta zosnulému bratovi speváka, sa nehodí na ultrametalovo poňatý album.    

Alcatrazz nahrali vydarený počin hodný pozornosti aj napriek infantilným textom a priemernejším piesňam v druhej polovici albumu. Poteší všetkých milovníkov nekonečných virtuóznych gitarových sól a vypätého hardrockového spevu. Škoda, že sa kapela v decembri rozdelila na dve polovice (jedna s Bonnetom, druhá so zvyškom kapely a novým spevákom Doogiem Whiteom). Ale ako vraví staré čínske múdro, neoklasického metalu nikdy nie je dosť.    

HODNOTENIE 

hodnotenie recenzia prorocker

Komentujte

DOČÍTAL SI SA AŽ SEM?

Tak to musíme zapiť!

→Klikni a ideme
spolu na pivo←