Sú Forrest Jump aj po 25 rokoch synonymom kvalitného crossoveru? (recenzia)

Zdieľať

FORREST JUMP sú na českej scéne za 25 rokov svojej existencie už synonymom kvalitného crossoveru. Koncom marca tohto roku vydali svoj siedmy štúdiový album s veľmi príznačným názvom pre túto dobu Zítřek být nemusí. Nečakajte však žiadny sentiment. Album, rovnako ako titulná skladba, je plný energie, života a radosti z neho, pričom si zachováva aj typickú tvrdosť a priamočiarosť, na ktorú sú fanúšikovia zvyknutí.

Foto: Forrest Jump

Kombinácia energických riffov s nezameniteľným hlasom Pepu Michálka vždy skvele fungovala a ani tentoraz tomu nie je inak. Kapela opäť výborne pracuje s kontrastom medzi agresívnejšími slohami a spevnými, chytľavými refrénmi, čo je jasne počuť v skladbách Vzít nohy na ramena, Z minima maximum či Človek človeku vlkem. Práve tieto momenty dodávajú albumu správny ťah. Jedine v skladbe Osmiden mám pocit, že výborný riff v slohách vystrieda slabší refrén, čím atmosféra skladby trochu opadne.

Na albume, samozrejme, nechýbajú pomalšie skladby. Ani v tomto smere kapela nevyšla z cviku a do hudby vložila poriadnu dávku emócie. Presvedčiť sa o tom možno v skladbách Maják, Amigo Migo a Devadesátky. Nečakajte však vyslovene presladené balady, skôr prepracované piesne v miernejšom tempe, ktoré zachovávajú charakter kapely. Ako zaujímavosť možno spomenúť, že v klipe k skladbe Maják sa objavuje rovnaký maják ako v klipe Seeman od kapely Apocalyptica. Viac než samotný maják ma však zaujalo výborné gitarové sólo.

Z radu skladieb mierne vybočujú Zkratky a zkraty s tak trochu industriálnym úvodom a osviežujúca bluesrocková Tak rád. Aj tieto polohy kapele sedia prekvapivo prirodzene. Kompozične sa Forrest Jump opäť do istej miery prekonali a album pôsobí premyslene aj v rámci celku, nielen čo sa týka jednotlivých skladieb. Zároveň si zachovali všetko, čo ich fanúšik očakáva. A treba dodať, že Honza Toužimský (Arakain) sa tejto nahrávky producentsky zhostil naozaj výborne.

Nálepka dlhohrajúci album je v tomto prípade naplnená do bodky. Štrnásť skladieb s celkovou minutážou presahujúcou 51 minút je naozaj slušná porcia hudby. Napriek tomu album nepôsobí zdĺhavo a drží si pozornosť poslucháča. V dnešnej dobe brainrotu, krátkych videí a pársekundových reelov pôsobí takýto ucelený materiál ako balzam na dušu aj uši. Zítřek být nemusí by som bez váhania zaradil medzi top 3 nahrávky Forrest Jump.

HODNOTENIE

hodnotenie recenzia prorocker

Comments are closed.