Slovenskí melodickí folk/deathmetalisti ACHSAR sú na scéne už dve dekády a každú z nich korunovali jedným vydareným dlhohrajúcim albumom. Kedy sa dočkáme nového albumu v tretej dekáde ich existencie, zatiaľ nevedno. Isté však je, že od konca júla nám čakanie spríjemňuje nové EP Blood, Mead And Steel, ktoré okrem intra a outra obsahuje štyri skladby. A aj na takomto relatívne krátkom formáte kapela ukazuje výraznú pestrosť svojej tvorby.
Živo si spomínam na svoje prvé stretnutie s touto kapelou pri ich dlhohrajúcom debute Septentrionalis. Nikdy som nebol veľkým fanúšikom kapiel typu Ensiferum. Občas si síce pustím Equilibrium, no tento žáner ma väčšinou obchádzal. O to príjemnejším prekvapením pre mňa bolo, ako dokáže Achsar šikovne zasadiť metalový harsh vokál do veselého, folkovo-tanečného hudobného podkladu. Pri EP Blood, Mead And Steel mám navyše pocit, že vokál je ešte surovejší a muzika zároveň energickejšia a radostnejšia.
Výber zvukov a ich celková kvalita prekonávajú predošlé nahrávky už na prvé počutie. Mojim ušiam ulahodili aj heavymetalovejšie riffy a gitarové sóla, predovšetkým v titulnej skladbe Blood, Mead And Steel s mimoriadne chytľavým refrénom a v Death Or Glory, ktorá mi v niektorých momentoch pripomenula tvorbu Children Of Bodom.
Svoje osobité čaro však majú u Achsar aj ich „dedinské tancovačky“, akou je napríklad Braggart. Keby dnešná spoločnosť nebola taká predpojatá voči všetkému a všetkým, pokojne by som si túto skladbu vedel predstaviť aj v nejakej rozprávke.
Achsar týmto EP jasne pripomínajú, že ako kapela rozhodne nepoľavujú a dávajú o sebe pravidelne vedieť, či už na koncertných pódiách, alebo prostredníctvom nových nahrávok. Práve na nich je progres cítiť najvýraznejšie. Od singlov cez EP až po albumy je zvuk čoraz kvalitnejší a materiál kompaktnejší. Blood, Mead And Steel je toho veľmi pekným dôkazom. Dúfajme len, že na ďalší dlhohrajúci album nebudeme čakať až do roku 2032. So vzorcom na výpočet tohto roku vás tentoraz radšej zaťažovať nebudem.
HODNOTENIE
