V máji 2025 vydali síce ešte len svoj druhý štúdiový album, no aj tak podľa mňa už dlhodobo patria k tomu najlepšiemu, čo slovenská blackmetalová scéna ponúka. Kežmarská formácia MACHINA BAPHOMETA dokázala zaujať už svojím prvým EP On The Ruins Of Empires, ktoré vyšlo pred desiatimi rokmi, a to rovnako po grafickej, ako aj hudobnej stránke. Tento rukopis im ostal dodnes. Antigenesis funguje na prvý pohľad aj na prvé počutie.
Po intre v podobe pomerne vydarenej krátkej skladby nastupujú epické päť- až sedemminútové kompozície, ktorých je na albume dokopy sedem. Už z titulnej Antigenesis je cítiť chlad nórskej vlny black metalu, ktorá kapelu evidentne ovplyvnila. V niektorých momentoch mi Machina Baphometa evokujú Satyricon, skôr však atmosférou než konkrétnym hudobným materiálom.
V podobne temnom šate sa nesie aj zvyšok albumu. Napriek tomu, že kopák chrlí neúnavné guľometné dávky, hudba sa väčšinou pohybuje v stredných tempách s kolísavými gitarovými riffmi. Samozrejme, blastbeaty nechýbajú, no sú do skladieb zasadené v správnej miere. Vďaka tomu pôsobí nahrávka rytmicky, energicky a zároveň prehľadne. Vo viacerých pasážach, predovšetkým tých bez spevu, je napríklad veľmi pekne čitateľná basová gitara, čo rozhodne nie je v black metale samozrejmosťou.
Album ponúka aj niekoľko príjemne osviežujúcich momentov. Jedným z nich je skladba Lexikon Magie, v ktorej kapela siaha po materinskom jazyku. Treba povedať, že aj táto poloha jej mimoriadne sedí. Je zjavné, že chalani vedia pracovať s textami v oboch jazykoch tak, aby im išli do hu(d)by. Ďalším silným momentom je krásny gitarový úvod skladby Hostis Humani Generis. Páči sa mi, že aj keď skladba postupne potemnie a pritvrdí, úvodná téma a atmosféra v nej zostávajú prítomné až do konca.
Svoj názor nemením. Machina Baphometa patria medzi absolútnu špičku domáceho black metalu. Antigenesis má všetko, čo by mala blackmetalová nahrávka obsahovať. Je temná, hlboká, vzbudzuje nepokoj, strach aj zimomriavky. Silný a presvedčivý album.
HODNOTENIE
