Pondelok 19. mája patrila krakovská Tauron aréna zaujímavým umelkyniam, z ktorých každá pochádza z iného kúta sveta a venuje sa odlišnému štýlu v hudbe aj celkovom imidži než tá ďalšia. Večer to bol pestrý, ale nie až taký dokonalý, ako by si niektorí možno želali. Nedá sa nič robiť, aj umelci sú len ľudia, ktorí nemôžu mať v práci každý deň stopercentný.
Ako prvá vyšla na pódium írska speváčka BAMBIE THUG. Tí, ktorí sledujú hudobné dianie v širšom zábere, si ju môžu pamätať z vlaňajšej Eurovízie, kde vybojovala pre seba a svoju krajinu šieste miesto. Sama svoj štýl označuje ako ouija-pop, pre mňa ako laika v oblasti elektronickej hudby to bola ale celkom slušná zmes raveu, hardstyleu a podobných búšiacich rytmov, občasne okorenených screamom.
Tento zaujímavý zjav sprevádzali len dvaja maskovaní tanečníci. Zarytému fanúšikovi rockovej hudby ešte viac než samotný žáner asi vadila absencia živej kapely na pódiu. Bambie sa ale nedá odoprieť, že ako prvý vystupujúci interpret v ten večer, urobila v Tauron aréne v podstate vydarenú otváraciu párty.
Bambie Thug setlist: Hex So Heavy, Egregore, Last Summer (I Know What You Did), Bye Boy, Careless, Redrum Rave, Doomsday Blue, Tsunami (11:11)
Po kratučkej pauze vystúpil ďalší zaujímavý hudobný zjav – Američanka POPPY. Na toto vystúpenie som sa tešil zo všetkých najviac. Ale napriek tomu, že sa Poppy drží aj naživo dokonale svojej roly a jej výkon bol z môjho pohľadu stopercentný, sklamal ma predovšetkým veľmi chudobný setlist. Poppy vnímam už pár rokov ako talentovanú umelkyňu, ktorá sa na svojich albumoch prezentuje ako šikovný hudobný chameleón. Napriek tomu bol jej set dosť jednotvárny, zložený iba zo siedmich skladieb (čo je ešte menej než pri prvej vystupujúcej).
Popri Scary Mask a skladbe, ktorú nahrala s kapelou Bad Omens, zazneli len dve piesne z I Disagree a tri z novinky Negative Spaces. Albumy Flux a Zig akoby sa ani nestali. Pritom minimálne na počine Flux sa nájde nejeden halový hit. Aj tak ale Poppy podala veľmi dobrý výkon a ukázala, že aj v jednoduchosti sa vie skrývať krása a toto vystúpenie pre mňa zostalo vrcholom večera. Element živej kapely, čistý spev bez dospevov zo sampleru (i keď, priznám sa, v Concrete mi vokály trošku chýbali) dodali celej šou na autenticite. Ostáva len dodať, že počas poslednej skladby si toto nevinne vyzerajúce žieňa vyžiadalo jediný wall of death večera a, samozrejme, ho aj dostalo.
Poppy setlist: have you had enough?, V.A.N, The Cost Of Giving Up, Scary Mask, I Disagree, Concrete, new way out
Hviezdou večera bolo japonské trio BABYMETAL. Kým prvé dve speváčky svoje vystúpenia museli zvládnuť pri farebných svetlách a svojom bielom logu svietiacom počas celého koncertu na obrazovke v pozadí, Babymetal hneď pri intre ukázali všetky tromfy. Para, oheň, prskavky, výbuchy, blikajúce svetlá, obrazovky v celom svojom farebnom potenciáli… Nikto ma nepresvedčí, že to nebol zámer. Bolo to akoby ste sa znenazdajky ocitli medzi stránkami komiksovej knihy.
Dievčatá (alebo skôr mladé dámy – je až neuveriteľné, že už sú na scéne pätnásť rokov) boli plné energie. Odohrali a odtancovali všetky povinné jazdy, pričom sa na veľkej obrazovke za nimi objavovali rôzni hostia z daných skladieb, aby aspoň takto virtuálne odohrali a odspievali svoje party. Sklamaním ale bolo, že počas piesne from me to you sa Poppy objavila tiež len na obrazovkách a na pódium s Babymetal nevyšla. Aké boli dôvody, netuším. Viem len, že na predošlých koncertoch túto skladbu s nimi odspievala naživo. Tak či onak, pre oko to bol naozajstný zážitok a povedal by som, že by si ho mal každý aspoň raz dopriať.
Ucho už také spokojné nebolo a z tejto strany zas prišlo velenie, že raz aj stačí. Neviem, či je to pravidlom alebo to bola výnimka. Či zohráva úlohu choreografia a neustále tanečne pohyby. Isté ale je, že výkon hlavnej speváčky Su-Metal nebol ani zďaleka stopercentný. Falošných tónov sa nieslo k divákom ozaj neúrekom. Ale ako som v úvode spomenul – aj umelec je len človek a nemusí mať svoj deň.
V tomto prípade odznelo (vrátane prídavkov) trinásť piesní a aj keď sledujem túto kapelu len okrajovo, zdal sa mi set vyskladaný naozaj dobre. Z reakcií publika by sa dalo povedať, že slečny valili hit za hitom. A aj napriek tomu, že Tauron Aréna nebola ani zďaleka vypredaná, treba uznať, že atmosféru a zázemie vedia Poliaci urobiť pre tých hore na pódiu ako máloktorý národ.
Koncert končil už niečo po pol desiatej. Opäť, keď to porovnám s inými koncertami troch kapiel, cítil som sa ochudobnený o takmer hodinu čistého hracieho času. Celkovo mám z tohto večera trochu zmiešané pocity. Ale v konečnom dôsledku asi prevažuje pozitívna skúsenosť a ďalší pekný zážitok.
Babymetal setlist: BABYMETAL DEATH, Megitsune, PA PA YA!!, BxMxC, METALI!!, Kon! Kon!, Song 3, Headbangeeeeerrrrr!!!!!, RATATATA, Gimme Chocolate!!, from me to u, KARATE, Road of Resistance
